
Nevedno, kam sa podelo všetko, čo medzi nami bolo, ale ak poznáš odpoveď, vieš, kde bývam. Rada sa dozviem odpoveď.
Rada sa dozviem, kam zmizli všetky tie chvíle, keď sme sa náhodne stretli v autobuse. Napriek tomu, že naše spoločné cesty trvali tak krátko, zakaždým mi pripadalo, akoby sme sa rozprávali hodiny. A vždy sa bolo o čom rozprávať. Až som ľutovala, že necestujeme niekam ďalej…
Rada sa dozviem, kam odišli momenty, keď sme si navzájom želali všetko najlepšie k narodeninám. Doposiaľ si pamätám, ako si mi daroval bielu čokoládu, ktorú z duše nenávidím, ale ja som sa na teba usmiala a objali sme sa. Nezjedla som ju, ale bola pre mňa špeciálna, lebo bola od teba.
Rada sa dozviem, či si už zabudol na všetky naše zážitky s partiou, ktorej súčasť si tvoril aj ty. S partiou, z ktorej si dobrovoľne odišiel. Či už tábor, oslavy sviatkov, párty, alebo len také spontánne chlastačky u niekoho doma. Veď nám bolo dobre, nie?
A ty si nám všetkým povedal zbohom…














