
Snažím sa kráčať ďalej po ceste života. Po tej ceste, ktorou sme vždy zvykli kráčať spolu. Po tej, ktorá nás mala spoločne sprevádzať ďalej. Bol si tu. No netušila som, že iba na určitú dobu. Vďaka tebe som verila na malé „navždy“. Spomínam si na pohľad, ktorý hovoril si jediná. Na oči, ktoré žiarili viac ako všetky hviezdy na nebi. Na dotyk, ktorý vo mne vyvolával neopísateľné pocity. Stojím tu a čakám.
Ale teba niet. Nevrátiš sa. Nikdy sa už nevrátiš. Ostanem tu ešte chvíľu, len na moment, kým si v hlave premietnem všetky tie neopakovateľné momenty. Kým si premietnem nás. To ako sme žili, ako sme milovali, ako sme do toho dávali všetko, ale aj to bolo málo a nestačilo to. Nikdy nebudeme tými, ktorí by sa mali hanbiť zato, že to vzdali, pretože najprv sme do toho vložili všetko. Obetovali sa a zapreli. Ale nakoniec sme aj tak zistili, že nám to nie je súdené.














