Spýtali sme sa slovenských mužov: Má žena platiť polovicu, aj keď zarába menej?

Nájom, energie, potraviny, auto, dovolenky či obyčajná večera v meste. Keď dvojica začne zdieľať spoločný život, skôr či neskôr príde aj otázka na delenie výdavkov vo vzťahu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že najjednoduchším riešením je všetko deliť presne na polovicu.

Lenže čo v prípade, keď jeden z partnerov zarába dvojnásobne alebo dokonca trojnásobne viac? Oslovili sme partnerov našich čitateliek a opýtali sa ich, či by podľa nich mala žena platiť polovicu spoločných výdavkov aj vtedy, keď má nižší príjem.

Ich odpovede ukázali, že ani medzi mužmi neexistuje jediný pohľad na to, čo je vo vzťahu skutočne spravodlivé. Z dôvodu zachovania anonymity sme všetkým respondentom zmenili mená.

Polovica je polovica

Martin má na vec pomerne jasný názor. Ak obaja partneri pracujú a spoločne si vyberú životný štandard, podľa neho by sa mali na bežných nákladoch podieľať rovnako.

„Ak si spolu vyberieme byt, ktorý si obaja môžeme dovoliť, príde mi normálne platiť polovicu. To, že partnerka zarába menej, ešte automaticky neznamená, že mám financovať väčšinu nášho života,“ povedal Martin.

Podľa neho by sa však pár mal pri výbere bývania či plánovaní spoločných výdavkov prispôsobiť možnostiam človeka s nižším príjmom. Problém by nastal vtedy, keby jeden partner presadzoval životný štandard, ktorý si ten druhý jednoducho nemôže dovoliť.

Rovnaká suma ešte nemusí byť spravodlivá

Úplne opačne vníma delenie výdavkov Peter. Presných päťdesiat na päťdesiat považuje za férové predovšetkým vtedy, keď majú obaja približne podobné príjmy.

„Ak ja zarobím tritisíc eur a žena tisíctristo, je absurdné očakávať, že obaja dáme napríklad deväťsto eur na domácnosť. Mne zostane viac než dvetisíc a jej štyristo. Na papieri sme dali rovnako, ale reálne sme priniesli úplne inú obeť,“ uviedol Peter.

Za spravodlivejší systém považuje delenie podľa príjmov. Obaja partneri by tak do domácnosti prispievali, no človek s vyššou výplatou by niesol väčšiu časť spoločných nákladov.

Chceš drahší život? Zaplať rozdiel

Róbert zase upozorňuje, že pri spoločných financiách záleží aj na tom, kto nastavuje životný štandard páru. Ak jeden túži po drahšom bývaní, exotických dovolenkách či častých návštevách reštaurácií, podľa neho nemôže automaticky očakávať, že druhý zaplatí polovicu.

„Ak partnerke stačí byt za osemsto eur a ja chcem bývať v byte za tisícpäťsto, nemôžem od nej očakávať polovicu len preto, že som si vybral drahšiu možnosť,“ povedal Róbert.

zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

Rovnaké pravidlo by uplatnil aj pri dovolenkách či iných väčších výdavkoch. Ak chce jeden partner niečo, čo výrazne presahuje možnosti toho druhého, mal by podľa neho zaplatiť väčšiu časť.

Do vzťahu neprispievame iba peniazmi

Jakub upozornil na ďalší detail, ktorý sa pri debatách o spoločných financiách ľahko stráca. Nie všetko, čo človek do spoločného života prináša, má cenovku.

„Ak žena zarába menej, pretože pracuje kratšie a zároveň rieši väčšinu domácnosti, nákupov alebo iných spoločných povinností, nemôžeme predstierať, že jej jediným príspevkom sú peniaze,“ povedal Jakub.

Podľa neho treba pri nastavovaní financií vnímať celý vzťah. Ak jeden z partnerov venuje výrazne viac času starostlivosti o domácnosť a ďalším povinnostiam, striktné delenie účtov na polovicu nemusí byť automaticky férové.

Spoločný účet ako kompromis

Tomáš by sa vyhol počítaniu každej položky a zaviedol by jednoduchší systém. Obaja partneri by na spoločný účet posielali rovnakú časť svojho príjmu.

„Napríklad obaja dáme tridsať percent výplaty. Ja možno pošlem deväťsto eur a partnerka päťsto, ale pre oboch je to rovnaký zásah do rozpočtu,“ vysvetlil Tomáš.

Zo spoločného účtu by následne platili bývanie, energie, nákupy či ďalšie spoločné výdavky. Peniaze, ktoré by im po príspevku zostali, by si každý mohol spravovať podľa vlastného uváženia.

Päťdesiat na päťdesiat nie je jediná možnosť

Odpovede mužov ukazujú, že za jednoduchým „pol na pol“ sa skrýva oveľa viac otázok. Pre jednu dvojicu môže byť presná polovica ideálnym riešením, zatiaľ čo pri výrazne rozdielnych príjmoch môže jedného partnera finančne zväzovať.

Dôležitá preto zrejme nie je iba suma na účte, ale aj to, či obaja vnímajú nastavenie ako spravodlivé. Pretože účet za elektrinu možno rozdeliť presne na cent. Pocit, že jeden z partnerov dlhodobo ťahá za kratší koniec, sa už počíta podstatne horšie.

Zdroj: Anonymní respondenti exkluzívne pre Odzadu.sk