Vieš, niekedy si stále prajem, aby si ma zas znovu objal, usmial sa na mňa a dal mi bozk na čelo. Vieš, tak ako kedysi, keď sme boli spolu šťastní a držali sme sa za ruky.
Mnoho vecí sa odvtedy nezmenilo. Stále sedávam na tej lavičke a spomínam. Ty veľmi dobre vieš, čo si pre moju existenciu znamenal, kým sme boli spolu. Naučil si ma mnoho vecí o mojich pocitoch, ktoré som mala na duši. Verila som tvojej osobe, že ty si naozaj ten pravý, ktorý prišiel napraviť všetko to zlé, čo sa v mojom živote udialo.
Páčilo sa mi, aký si bol mnohokrát odutý, keď som ťa porazila v nejakej hre. Akú som mala radosť z toho, že som premohla tvoje ego malého chlapca. Pamätáš si, ako si sa so mnou kvôli tomu nerozprával celé dva dni a ja som sa na tvojom výraze tváre len zasmiala, a veľakrát ťa silno objala?
No raz to prísť aj tak muselo. Vedeli sme to obaja, no ani jeden z nás si to nechcel pripustiť. Vedela som po čom tvoje srdce túžilo. A nebola som to len ja. Tvoje záľuby boli tvojou veľkou súčasťou. A nikdy mi to nevadilo. Lebo som ťa mala o to viac rada a práve tvoja nespútanosť bola tá najvýraznejšia, vďaka ktorej si objavoval nové zážitky.
