
Veď vieš, ako sa to hovorí. Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá.
A my dvaja sme sa našli asi v tých najmizernejších obdobiach našich životov. Mnohokrát sme slová vôbec nepotrebovali. Naše pohľady a gestá hovorili všetko za nás. Obom nám bolo jasné, že sa niečo medzi nami deje. Niečo nové a nepoznané. A nebolo to len o kamarátstve.
Aj keď, asi to nebol príliš krásny príbeh, no skutočne sa stal. A nám obom dokázal neúprosne zlomiť srdce.
Raz si sa ma opýtal, prečo práve ty. A ja som ti nevedela povedať odpoveď. Nedokázala som pomenovať to, čo som cítila. No keď som ti pozrela do očí, tú odpoveď si už nepotreboval.
Rozutekal si sa rýchlo a ďaleko, a po pár sekundách, si sa mi stratil z dohľadu úplne. Nerozumela som. Len som neprítomne pozerala na lavičku, na ktorej si sedel.















