Prvý školský deň očami slovenských mám: Priznali slzy, ale aj veľkú úľavu

Prvý školský deň neprežívajú iba deti. Pre mnohé mamy predstavuje emocionálnu hranicu medzi obdobím, keď mali svoje dieťa takmer stále pri sebe, a začiatkom jeho samostatnejšej cesty.

Skúsenosti rodičov v našom okolí, ktorých sme oslovili, ukazujú, že tento deň sprevádza hrdosť, neistota, smútok aj veľká úľava. Kvôli zachovaniu ich anonymity sme nespomenuli ich mená.

V noci som takmer nespala

Školská taška bola pripravená pri dverách, oblečenie starostlivo vyžehlené a desiata čakala v chladničke. Napriek tomu mnohé mamy večer pred nástupom dieťaťa do školy premýšľajú, či na niečo nezabudli. Praktické obavy sa navyše miešajú s otázkami, ktoré nemožno vyriešiť zabalením ďalších pasteliek.

„Dcéra zaspala takmer okamžite, ale ja som sa do druhej rána prehadzovala. Rozmýšľala som, či si nájde kamarátku, či sa nebude báť opýtať na toaletu a či bude vedieť povedať, keď jej niečo nebude príjemné. Ráno som sa pritom tvárila, že je všetko úplne normálne,“ opisuje mama prváčky.

Samotné deti môžu pôsobiť pokojnejšie než ich rodičia. Kým ony riešia novú aktovku či stretnutie so spolužiakmi, mama často vníma aj symbolický koniec jednej životnej etapy. TU sme sa o tom porozprávali priamo s psychologičkou.

Rozplakala som sa až za dverami

Príchod pred školu býva plný fotografovania, kvetov a povzbudzujúcich slov. Napätie však môže vyvrcholiť vo chvíli, keď dieťa prvýkrát odíde do triedy bez rodiča. Niektoré deti sa mamy držia, iné sa bez obzretia rozbehnú za spolužiakmi.

„Syn ma objal, zakýval mi a vošiel dnu, akoby to robil každý deň. Celou cestou do školy som sa bála, že bude plakať on. Nakoniec som sa rozplakala ja, len čo sa za ním zatvorili dvere. Bola som naňho hrdá, ale súčasne som mala pocit, že moje malé dieťa zrazu vyrástlo,“ znie ďalšia skúsenosť.

Slzy pritom nemusia znamenať, že rodič nástup dieťaťa do školy nezvláda. Môžu byť prirodzenou reakciou na veľkú zmenu a na uvedomenie si, ako rýchlo uplynuli predchádzajúce roky.

Dieťa ma prekvapilo svojou odvahou

Rodičovské diskusie ukazujú, že obavy sa často nepotvrdia. Dieťa, ktoré bolo ráno tiché alebo neisté, môže po vyučovaní vybehnúť zo školy nadšené a rozprávať o novej pani učiteľke, lavici či kamarátovi.

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

„Celé leto tvrdila, že do školy nechce ísť. Keď som po ňu prišla, čakala som slzy. Namiesto toho mi oznámila, že sedí vedľa milého dievčatka a zajtra musíme prísť skôr, aby sa stihli porozprávať. Vtedy zo mňa všetok stres opadol,“ približuje mama sedemročnej dcéry.

Nie každé dieťa však reaguje okamžitým nadšením. Po návrate môže byť unavené, precitlivené alebo nezvyčajne tiché. Nové prostredie, množstvo ľudí a pravidiel predstavujú veľkú záťaž, aj keď prvák počas dňa pôsobí spokojne.

Prvý deň je iba začiatok

Mamy sa zhodujú, že najväčšou skúškou býva pustiť dieťa do prostredia, ktoré už nemôžu úplne kontrolovať. Postupne však prichádza poznanie, že škola neprináša iba povinnosti. Dieťa si vytvára vlastné vzťahy, získava skúsenosti a učí sa zvládať situácie bez okamžitej rodičovskej pomoci.

Prvý školský deň preto nemusí byť dokonalý. Niekto zabudne prezuvky, iné dieťa sa rozplače a ďalšie po príchode domov odmietne rozprávať. Podstatné je, aby cítilo, že doma môže bez strachu hovoriť o radosti aj neistote. Pre dieťa sa začína nová etapa a spolu s ním sa ju učí zvládať aj jeho mama.

Zdroj: Vyjadrenia rodičov oslovených redakciou Odzadu.sk