Pre jednu lásku slnko nesvieti

Často rozmýšľam, prečo som to práve ja, ktorej sa v láske nedarí. Prečo som stále pre každého len druhá možnosť. Snažila som sa najviac ako som vedela, ale ty si mi aj tak naďalej ubližoval. Dala som ti všetko čo som mohla, dala som ti samú seba, ale tebe to aj tak nestačilo.

Je ťažké o tom hovoriť, pretože to stále bolí. Je ťažké zvykať si na tú bolesť, ktorú si nesiem v srdci, ale stalo sa to. Často si musíme prejsť peklom, aby z nás boli ľudia pripravení na správny život. Tvoja láska vlastne nikdy nebola láskou. Bola som len jednou z tvojich nevydarených lások. Jednou z tých, ktorej si ublížil a nevadilo ti to. Stalo sa to rýchlo, niečo ťa zmenilo a nedovolil si mi prísť na to, čo to bolo. Nedovolil si mi, aby som ti s tým pomohla a tak si sa hral na bezcitného a možno si ani nevedel, ako veľmi ma to ranilo.

Niekedy premýšľam, či si na mňa úplne zabudol, alebo či si na mňa sem tam spomenieš. Možno si na mňa spomenieš, keď vidíš chodník, po ktorom sme kráčali alebo vtedy, keď piješ kakao, o ktorom sme často vraveli. Naozaj neviem povedať, či sme boli takí bezcitní alebo naopak takí citliví. V jednej chvíli sme boli milí a všetko bolo fajn, no inokedy sa to zmenilo na hru, kto je bezcitnejší k tomu druhému.

Niekedy sme nevedeli, ako sa máme jeden k druhému správať. Bola to len hra? Hra, ktorá sa zmenila na bolestivé utrpenie. Viem, že sme obaja mali často výkyvy nálad a ani jeden z nás to nemal jednoduché, ale vždy tam niečo bolo. Niečo čo náš držalo pokope. Nikdy som nevedela povedať alebo určiť čo to presne je, ale bola som naozaj rada, že to čo nás držalo za každých okolností pokope, existuje.

Nakoniec ale prišiel ten zlom, keď tu už tá vec viac nebola a všetko sa začalo meniť. Všetko medzi nami sa zdalo byť tak prázdne a bezcitné. Mali sme šťastie alebo to bolo naopak zlé načasovanie? Všetko sa pokazilo v jednej chvíli, ktorá bola krutá k nám obom. Stali sa z nás bezcitné duše plné zlosti. Naša láska a milosť voči druhému sa vyparili. Všetko bolo preč. Prestali sme sa stretávať a mne chýbali tvoje pohľady, naše prechádzky medzi stromami a všetky tie krásne slová, ktoré sa zmenili na kopu bezcitných slov. Chrlil si ich na mňa tak rýchlo, až som prestala vnímať okolitý svet. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, ale neľutujem nič z toho čo som urobila. Možno sme sa mali stať jeden pre druhého len ponaučením. Nikdy na nič z toho nezabudnem, vždy si budem pamätať, že si tu pre mňa bol. Bol si tu až dovtedy, kým slnko nezašlo za oblaky, pretože pre jednu lásku slnko nesvieti.