Práca snov sa zmenila na nočnú moru: Spoveď nádejnej letušky na Blízkom východe

Cestovanie, život v zahraničí a práca, o ktorej sníva množstvo mladých žien. Pre našu čitateľku Alicu sa však vysnívaná kariéra letušky skončila úplne inak, než si predstavovala. Upozorňuje na to aj výskum, ktorý sa zaoberal stresom, vyhorením a spokojnosťou s prácou medzi letuškami pracujúcimi na Blízkom východe.

Alicina osobná skúsenosť ukazuje, aký obrovský rozdiel môže byť medzi želanou predstavou a realitou. Začalo sa to pritom nádejne.

„Chodila som do práce, ktorá ma ubíjala. Na sociálnej sieti mi vtedy začalo vyhadzovať reklamu známej blízkovýchodnej leteckej spoločnosti,“ začala Alica. Spoločnosť mala prísť robiť nábor priamo do jej mesta.

„Tak som sa prihlásila a o niekoľko týždňov som už čakala so stovkou ďalších dievčat na pohovor. Stále nemôžem uveriť, ako veľmi som o túto pozíciu zabojovala, len aby som mala možnosť ísť za týmto snom,“ uviedla.

Život sa podobal dovolenke

Alicu prijali a ona odletela. „Všetko bolo veľmi nové. V krajine sa hovorilo po arabsky, ale všetci vedeli zároveň plynule po anglicky. Bol to život v púšti a už v apríli sa teploty šplhali k tridsiatkam. Okná bývali pravidelne pokryté púštnym prachom a voda mala hroznú chuť,“ opísala situáciu v novej krajine.

Zároveň sa ocitla medzi ľuďmi z celého sveta. Prvé týždne však neboli ani zďaleka také náročné, ako by si človek mohol myslieť. Práve naopak. „Boli to pre mňa dva mesiace úžasných prázdnin,“ zaspomínala si.

Tréning podľa nej netrval ani šesť hodín denne a v porovnaní so školou jej pripadal dokonca jednoduchý. „Bolo to také ležérne. Ráno nás odviezli do centrály, tam sme mali nejaké hodiny a poobede naspäť,“ opísala.

Poobede mala voľno až do večierky o desiatej večer. Čas trávila spoznávaním mesta a života v úplne odlišnej kultúre. Zároveň sa so spolubývajúcimi zlepšovala v angličtine. Mala kolegyne z krajín Ázie, kde sa bežne hovorí skvelou angličtinou, tak to využila naplno.

zdroj: Pexels/Olga Shprintsak

Chceš vedieť, ktoré outfity sa podľa letušky do lietadla nehodia? Dozvieš sa to TU.

Pravidlá, ktoré ju šokovali

Postupne si však začala všímať aj ďalšiu stránku života v krajine. „Cítila som úzkosť, keď som videla, ako sa miestna polícia správa k ľuďom zo vzdialenejších častí sveta. V našom ponímaní to boli ľudia z chudobnejších krajín,“ priznala.

Podľa jej slov tam boli zamestnanci z celého sveta. Od vysoko postavených až po tých, ktorí dreli na stavbách či v službách pre bohaté rodiny. „Aj títo sa niekedy vybrali večer do mesta, ale do centra sa nedostali. Polícia, čo tam hliadkovala, ich jednoducho nepustila,“ priznala.

Prekvapil ju aj pohľad na mnohoženstvo, o ktorom síce vedela, no v realite ho dovtedy nezažila. „Že tam mnohoženstvo existuje, som samozrejme vedela. Aj tak ma šokovalo, keď som videla v nákupnom centre mužov s viacerými manželkami a ich spoločnými deťmi,“ dodala.

Ženy z Blízkeho východu, kde Alica pracovala, sú podľa AI považované za jedny z najkrajších. TU sa dozvieš viac.

Muži a ženy nesmeli byť spolu

Muži a ženy museli byť počas tréningu oddelení a nesmeli sa ani stretávať. „Nemohli sme sa spolu stretnúť ani v jedálni v tréningovej budove. A to sme boli ľudia, ktorí už neboli násťroční,“ uviedla.

Budova, v ktorej bývala, bola takisto výlučne pre ženy. Muž do nej mohol vojsť, len ak išlo o oficiálne povolenú návštevu. „Výnimku tvorili muži, ktorí prišli po oficiálnom podaní žiadosti. S tým muselo súhlasiť aj vedenie spoločnosti. Nakoniec ešte bezpečnostná služba pri vchode všetko odkontrolovala,“ dodala.

Jedna situácia jej prišla úplne absurdná. V spoločnosti pracovalo množstvo letušiek, ktoré už mali rodiny vo svojej domovskej krajine. „Syn jednej z nich ju prišiel navštíviť a mal len päť rokov. Pretože bol chlapec, nemohol spať v našej budove. Vedľa vlastnej mamy. Že to bolo len dieťa? Pravidlá boli nastavené takto,“ povedala.

Chlapec preto mohol tráviť čas s mamou iba počas dňa. „Cez deň bol s mamou do maximálne desiatej večer, potom ho odviezli s opatrovateľkou na hotel a ráno o siedmej sa vrátil,“ opísala. „Svet mužov a žien bol striktne oddelený,“ dodala.

Dream job sa stáva nočnou morou

Dva mesiace prípravy sa skončili a nadišla chvíľa, na ktorú sa tešila. Skutočná práca letušky. Lenže už prvý dlhší let priniesol problém, ktorý napokon celý jej sen pochoval. „Hneď prvý let trval päť hodín a bol do Indie. V živote na to nezabudnem. Bolo mi príšerne zle, točila sa mi hlava a mala som závraty,“ priznala.

Lietadlo podľa jej slov ešte ani poriadne nevzlietlo a už museli začať pracovať. „Lietadlo ešte len stúpalo a my sme sa už prezliekali a pripravovali vozíky. Tu totiž občerstvenie tvorilo cenu letenky a obsluhovalo sa vkuse, vrátane alkoholu,“ spresnila.

Začala pociťovať silnú nevoľnosť. „Medzi pobehovaním po uličke som neustále utekala na záchod, kde som zvracala a zvracala. Neviem, či som dovtedy zažila niečo horšie,“ priznala. Po pristátí bola úplne vyčerpaná. Ešte ju čakal spiatočný let. „Bolo to päť hodín tam a päť naspäť,“ dodala.

Kolegovia ju však upokojovali, že ide iba o vertigo a časom si zvykne. Býva vraj pomerne časté medzi začínajúcim personálom. Nevoľnosť sa bežne zaháňala zázvorovou sódou, ktorá bola dostupná na palube. „Vypila som ju na litre, ale nezvykla som si,“ uviedla.

V tom celom jej prišlo zábavné, ako ich o polnoci na letisku prišli skontrolovať zamestnanci beauty oddelenia danej spoločnosti. Ani vlas nemohol trčať z copu a rúž musel mať odtieň, ktorý ladil s uniformou. Stávalo sa aj, že letušku s nesprávnou farbou na nechtoch poslali domov.

Pri lete do Vietnamu si siahla na dno