Sneží a ja kráčam pomedzi poletujúce vločky, ktoré ma jemne šteklia po tvári. Vchádzam do baru, sadnem si na barovú stoličku a čakám na obsluhu. Objednám si whisky značky Jameson. Dvojitú, tri ľady.
Je to bežná rutina. Rada sem chodím po práci, je to oddych. Nie je mojím cieľom niekoho zbaliť, ani nikoho nového spoznať. Mojím cieľom je pozorovať ľudí, premýšľať o nich, vymýšľať si okolo nich príbehy. Je to pre mňa forma odreagovania, načerpania inšpirácie. Najprv sa napijem alkoholického moku a počkám, kým sa mi otvorí myseľ. Zaplatím, presúvam sa od baru a hľadám voľný stôl. Výborne. Našla som stôl v rohu, odtiaľ budem mať najlepší výhľad. Posadím sa a pustím sa do svojej obľúbenej činnosti.
Ja pozorujem iných
Pri stole naľavo vidím skupinku asi siedmych ľudí. Všetci sa náramne bavia, džavocú, popíjajú. Akurát dievča s dlhými vlasmi a ofinou padajúcou do očí pozerá na chlapca, ktorý jej pohľad opätuje. Ako keby boli iba oni dvaja, akoby svet a ostatní ľudia neexistovali. Čítali si v očiach rovnaké vyznania. Zrazu tejto dievčine niečo pošepkal chlapec po jej boku, vstal a odišiel.
Rozhliadla sa po ostatných a smutne zahľadela na chlapca, s ktorým si pred chvíľou vymieňala láskyplné pohľady. Už sa na ňu nepozeral, miesto toho pozeral neprítomne do mobilu. Potom sa obzrel po ostatných a neprítomne sa zasmial, no ani nevedel, čomu sa všetci smejú, asi nejaký žart. Dievča sa postavilo, oblieklo a odišlo. Chlapec oproti sa konečne pustil do debaty s ostatnými a kývol na barmana.
Upila som si ďalší hlt, ľad sa mi už pomaly začal v pohári roztápať, ale nevadí, stále si drink zachováva svoju chladnosť. Takú chladnosť, ktorou žena pri stole na pravej strane obdarúva toho chudáka, ktorý sa snaží byť milý. On stále niečo rozpráva a keď skončí, nechá priestor pre odpoveď ženy, s ktorou sedí za jedným stolom. Jej odpoveďou je upitie si nejakého džúsu a netrpezlivé obzeranie sa po miestnosti. Akoby hľadala pomoc, aby ju niekto zachránil od nepodareného rande. Čo jej to len tára? Občas sa na neho usmeje, ale jej úsmev nie je úprimný, skôr taký cez zuby. Neviem, koho mi má byť viac ľúto. Preto radšej hľadám niečo šťastnejšie.
Obzerám sa ďalej po miestnosti a vidím prichádzajúci pár. Krásne oblečená žena a muž v smokingu. Galantne jej pomáha z kabátu, odsunie jej stoličku, počká, kým si sadne a sadá si oproti nej. Dívajú sa na seba pulzujúcou energiou, iskrí to medzi nimi, len čo je pravda. Chytí ju za ruku, občas pohladí po tvári, kývne na barmana a ten vzápätí prináša dva poháre ružového vína a nejaké krekry. Rozprávajú sa. Možno o práci, možno o tom, aký mali deň, možno aj o tom, ako veľmi sa milujú. Musela som sa nad nimi pousmiať.
Niekto pozoruje mňa
Očami som ďalej putovala po miestnosti. Zaujal ma muž, ktorý sedel úplne sám pri stene. Mal pred sebou pivo a pozeral sa na mňa. Akoby ma študoval. Ostala som na neho civieť a nenapadlo ma nič múdrejšie ako dvihnúť pohár do vzduchu, aby som si s ním pomyselne pripila. Bože, úplne som nechápala, čo sa deje. Začervenala som sa a radšej som uhla pohľadom. Párik, ktorý som sledovala, sa presunul od svojho stola na malý parket a začal tancovať. Ich oči boli plné lásky.
