
Je plno fráz, poznám ich kopec. No nič skutočne nevystihuje, to čo pre mňa znamenáš, ako veľmi si zmenila môj život a ako hlboko si v mojom srdci.
Spoznali sme sa dávno, pradávno. Keď si ty nosila bodkované nohavice a ja čelenku vo vlasoch. Dve dievčatá s ružovými okuliarmi, plné ideálov a snov. Pamätám si, ako som ťa prvýkrát videla. Pamätáš sa? Mala si zapletené ružové stuhy vo vlasoch. Vtedy som ani len netušila, že práve TY budeš tou osobou, ktorá bude poznať všetky moje tajomstvá.

Spoločné dni sa premenili v spoločné týždne, mesiace, roky. A teraz sme tu. Jedna vedľa druhej. Spoločné roky nás vyformovali, vybrúsili. Zostali sme spolu, napriek všetkému a všetkým. Doteraz nerozumiem, ako sa nám to podarilo.
Vieš, čo vidím, keď sa na teba po toľkých rokoch pozriem? Vidím nekonečne dlhé nočné telefonáty plné sĺz a vzlykov. Vidím tie prechádzky, keď nemôžeme obsedieť. Vidím, spoločne pripravené kulinárske pokrmy. Vidím spoločný smiech, ktorý nás dohnal často až k slzám. Vidím nespočetne veľa prázdnych fliaš od vína.
Vieš, na čo som si spomenula? Ako mi vždy brnkneš po nose, keď chceš, aby som sa cítila lepšie. Ako mi utieraš slzy, ktoré mi stekajú po lícach. Ako sa ma vždy snažíš rozveseliť. A…usmiala som sa.

Začala som rozmýšľať nad priateľstvom ako nad manželstvom.














