Úzkosť nie je v spoločnosti dostatočne akceptovaná či úplne pochopená. A vôbec nie je len o mladých ľuďoch. Čoraz viac dospelých a starších ľudí pociťuje úzkostné stavy. Aj keď väčšina z nich si to dlhé roky vôbec neuvedomuje.
Možno by si niekto povedal, že ako je možné pociťovať úzkosť, napríklad aj počas leta. Práve vtedy, keď vonku svieti slnko a je nádherné počasie. Stretávame sa s blízkymi kamarátmi či rodinou pri jazerách, grilujeme v záhrade alebo stanujeme v horách. Klasicky vypustíme zo seba paru a oddychujeme každú voľnú chvíľu.
Takýto opis letných a slnečných dní nie je vôbec zlý a málokto by s takýmito dňami nesúhlasil. No predsa len, občas sa medzi spokojnými a usmiatymi tvárami nájde aj zamračený pohľad niektorého človeka.
Nemusí to vôbec súvisieť s letným počasím a voľným časom. Človek, ktorý pociťuje úzkostné stavy sa necíti najlepšie vo svojom vnútri, nech už je kdekoľvek a s kýmkoľvek. Veľa otázok môže človeka trápiť a tým pádom premýšľa nad okolnosťami v živote. Alebo v niektorých chvíľach by radšej preležal celý deň v posteli.
V dnešnej zrýchlenej dobe si prestávame uvedomovať práve to, ako sa môžu cítiť ľudia okolo nás. Mnoho tých, ktorých trápi úzkosť sa nezveria žiadnej svojej blízkej osobe a snažia sa len tváriť, že je všetko v poriadku.
