Zdravím ťa, dnes ti poviem názvy pár pesničiek, ktoré mi pomáhajú s mojím sebavedomím. Vždy, keď si ich pustím, v mojej hlave sa rozhorí iskra, ktorá mi dáva na vedomie to, že aj ja môžem byť dobrá, a že na tomto svete je dôvod, prečo žiť.
Dnes ráno, keď som sa znova ponáhľala na autobus, ktorý smeroval do mesta, kde sídli moja škola, sa moje oči zapozerali do ďalekého priestora predo mnou. Každé ráno, ešte skôr, ako opustím priestory nášho domova, vytiahnem si mobil z vrecka kabáta, zapojím doň moje slúchadlá, a strčím si ich do uší. Pustím si moje obľúbené pesničky a môžem vyraziť.
Všetko čo som v priestore videla, bolo svetlo vyžarujúce z pouličných lámp, ktorých svetlo dopadalo na zem.
Pomaličky som sa očami presúvala po tom svetle. Na tráve sa ligotali kvapky rannej rosy, zhlboka som sa nadýchla a do nosa mi udrel studený vzduch, z ktorého mi naskočila husia koža. Na svojej tvári som pocítila, ako sa mi dvíha pravý kútik pier, smerom na hor. Obklopovala ma zima, rosa dávala znamenie, že zima je už za rohom, všade navôkol bola tma, svetlo tvorili jedine pouličné lampy, a samozrejme nemôžeme vynechať hviezdy a mesiac, ktoré ešte v skoré ráno, ešte zdobili oblohu. V tom okamihu, sa vrece plné myšlienok roztrhlo, v mojej mysli sa otvorila trinásta komnata, a myšlienky si začali robiť svoju prácu. Napadali ma rôzne myšlienky či slová, moje srdce sa radovalo, bilo do rytmu pesničky, ktorá mi hrala. Spomenula som si na svojmu minulosť a v zápätí na to, aké mám šťastie, že žijem.
Hudba je niečo, čo mi v ťažkom období veľmi pomohlo. Možno sa ti to zdá divné, ale hudba je veľmi dobrý pomocník. 🙂
Bola som živšia než inokedy. Videla som krásne svetlo, nádhernú rannú rosu, cítila som mráz na tvári a v ušiach mi zneli krásne tóny nádherných pesničiek. Takéto rána sú obzvlášť požehnané, cítiš prírodu, vidíš ju, prežívaš, hudba ťa nútivykračovať si do jej rytmu. Jednoducho žiješ. Žiješ a nikto a nič ti tento pocit nikdy nevezme.
Tak a teraz teda k tým piesňam.
