Čo si myslíš sama o sebe, je dôležitejšie, než to čo si myslia ostatní o tebe.
Týmto článkom by som chcela nadviazať na predošlý. Chcela by som sa prihovoriť ľudom, ktorí trpia nedostatkom sebavedomia, ktorí sa sami pred sebou zhadzujú a ktorí si ubližujú len tým, že si v hlave prehrávajú správanie ľudí, ktorí im ublížili.
Jedna známa mi raz povedala, že keď má zlý deň, keď ju niečo trápi alebo keď jej niekto ublíži, zoberie papier a píše. Píše všetko čo ju len napadne. Slová, ktoré sa jej spájajú so situáciami s ľuďmi, ktorí jej ublížili a keď sa zo všetkého vypíše, tak ten papier jednoducho spáli. Áno, viem, spálenie papiera tvoje problémy nevyrieši, ale ten pocit, že si to nechala ísť a snažíš sa na tvoje problémy pozerať viac realisticky.
Uvedomíš si, že ľudia, ktorí ťa odcudzujú a nepodporujú vo veciach, ktoré robíš alebo v snoch, ktoré chceš dosiahnúť pre teba jednoducho dobrí nie sú. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich máš rada, musíš ich nechať odísť. Prečo si myslíme, že keď odídu, tak bez nich to už nebude ono? Veď predsa musíme ísť ďalej.
