
Najhlavnejšie je, aby si si verila.
Myslím si, že každá z nás pozná tie ťažšie chvíle kedy máme pocit, že naše vnútro nedokáže spracovať naše myšlienky. Ponoríme sa do neznámeho zákutia našej duše a rozmýšľame o všeličom. No niekedy premýšľame až veľmi.. Spomaľ prosím. Možno si akurát teraz predstavuješ, aké by to mohlo byť ak by to bolo iné, ak by si bola niekým iným, niekde inde. Áno všetky tie naše myšlienky nás na to nabádajú a vedú nás na pocity, ktoré o nás väčšinou hovoria v horších stránkach. Zrazu sa cítiš taká zraniteľná, krehká a plná nedôvery.
Začínaš mať pocit, že už si neveríš a chceš na sebe niečo zmeniť, zničiť. Nejakú stránku tvojej osobnosti pri ktorej máš pocit, že ťa robí horším človekom. Ničí ťa. Pocit pri ktorom máš tlak na hrudi a do očí sa ti hrnú slzy, v hlave ti koluje vír myšlienok, ktorý nemôžeš zastaviť. Nemôžeš si pomôcť a zrazu do toho spadneš. Utápaš sa v tých myšlienkach, ktoré ti dodávajú pocit nedôvery a strachu z budúcnosti. Najradšej by si sa skryla pred svetom a utápala sa ďalej vo svojich pocitoch. Viem, úplne ti rozumiem ako ťa to hrozne boli a stávaš sa zraniteľná. Cítiš sa na pokraji svojich síl, nevládzeš, ale prosím, neprestávaj si veriť.















