,,Si krásna!“ Toto je veta, po ktorej väčšina z nás očervenie. Po celý náš život, sme vedení k tomu, že toto je jeden z najväčších komplimentov. Pretože žijeme vo svete, v ktorom sa kráse pridáva najväčšia pozornosť.
Nie som cynická no viem, že keď mi povieš: ,,Si krásna,“ nesnažíš sa ma zbaviť ľudskej pokožky a pozrieť sa do môjho vnútra. Viem, že sa nesnažíš znižovať to, kto som, keď sa pozeráš na moje telo radšej, ako na moju dušu. Ja viem, že tieto slová sú myslené ako kompliment. Majú ma pozdvihnúť vyššie a chváliť ma.
Nemôžem si pomôcť, ale divím sa, prečo je krása stále tým cieľom, za ktorým sa každý tak veľmi ponáhľa. Nemôžem si pomôcť, ale stále sa divím, prečo chcú byť všetci inými ako v skutočnosti sú.
Možno nechcem byť krásna. Možno chcem to, že keď sa na mňa pozrieš, uvidíš najskôr moju silu, hmatateľnú, silnú. Možno namiesto toho, aby si ma opisoval ako objekt túžby chcem, aby si videl moju myseľ, moje myšlienky, môj spôsob myslenia, ktorým posúvam hranice omnoho ďalej, ako len za krivky môjho tela.
