Už si presne nepamätám, kedy a od koho som počula tie slová, že nemôžem očakávať veľké a príjemné veci, ak svojmu životu neposkytujem to, čo je naozaj potrebné.
Ale pamätám si ten pocit, keď som po nejakom čase naozaj pochopila, prečo mi to bolo povedané. Jednoducho išlo len o to, aby som dala svojej osobe len to najlepšie, čo dokážem.
Priznám sa, dovtedy som to tak robievala naozaj málokedy. Nevnímala som všetky dôležité okolnosti v mojom živote. Až raz, v jeden upršaný deň, sa na mňa zosypalo asi všetko, čo len mohlo. V hlave mi skrsli myšlienky toho, že musím niečo veľmi rýchlo zmeniť, lebo to nebude mať pozitívny dopad na okolnosti.
Ľudia v mojom okolí boli pre mňa asi naozaj všetko. Nehovorím, že sa o nich teraz nezaujímam, vedia ma pochopiť.
Naozaj som na začiatku nevedela, čo mám ako prvé zmeniť vo svojom živote. Ale ak si správne pamätám, prvé, čo som spravila bolo, že som si pretriedila kontakty v mobile a na sociálnych sieťach.
