Na 7 dní som vypla sociálne siete: Prvý deň som sa cítila horšie, než som čakala

Sociálne siete používam každý deň. Nie vždy vedome, nie vždy s radosťou a rozhodne nie vždy preto, že by som tam niečo skutočne potrebovala. Niekedy otvorím Instagram len tak zo zvyku. Potom TikTok, správy. Potom zase Instagram, akoby sa za posledných päť minút udialo niečo, čo mi zmení život.

Presne preto som sa rozhodla spraviť si malý experiment. Na sedem dní som vypla sociálne siete a chcela som zistiť, čo sa stane. Čakala som pokoj, viac času, lepší spánok a možno aj pocit, že mám svoj život konečne trochu pod kontrolou. Prvý deň mi však veľmi rýchlo ukázal, že to nebude také jednoduché.

Leto nemusí znamenať len preplnené kúpaliská, rady na zmrzlinu a výlety, pri ktorých počuješ viac cudzích rozhovorov než vlastné myšlienky. Ak ťa láka cestovanie po Slovensku, no nechceš skončiť na miestach, kde sa všetci fotia z rovnakého uhla, stále máš z čoho vyberať.

Prvý deň bol najhorší

Ráno som automaticky siahla po mobile. Palec mi išiel na ikonu Instagramu skôr, než som si vôbec uvedomila, čo robím. A vtedy prišiel zvláštny pocit prázdna. Nemala som kam kliknúť, nemala som čo skontrolovať. Nemala som sa čím rozptýliť.

Znie to dramaticky, ale cítila som sa nepokojne. Akoby som niečo zmeškala. Akoby všetci ostatní žili ďalej, len ja som sa dobrovoľne odpojila od sveta.

Bolo mi jasné, že toto nie je o tom, že by som nutne potrebovala vidieť cudzie raňajky, outfity a dokonale naaranžované životy. Skôr som si uvedomila, ako často používam sociálne siete na útek pred vlastnými myšlienkami.

Zrazu som mala priveľa ticha

Najväčší šok nebol nedostatok obsahu. Bol to nadbytok ticha. Pri káve som nesledovala videá. V autobuse som neprechádzala príbehy. Večer som neležala v posteli s mobilom pri tvári a nesľubovala si, že už len jedno video.

Prvé dva dni som mala pocit, že mi niečo chýba. Ruky si pýtali mobil, hlava si pýtala podnety a ja som zrazu nevedela, čo robiť v krátkych prestávkach. Sociálne siete mi totiž vyplňovali všetky malé prázdne miesta dňa. Čakanie, nudu, únavu, neistotu aj chvíle, keď sa mi nechcelo nič cítiť.

zdroj: Pexels/cottonbro studio

Tretí deň sa niečo zlomilo

Na tretí deň som si všimla prvú zmenu. Ráno som nesiahla po mobile okamžite. Urobila som si kávu a chvíľu som len sedela. Bez porovnávania, bez cudzích názorov. Bez toho, aby som hneď na začiatku dňa videla, kto je krajší, úspešnejší, zábavnejší alebo údajne šťastnejší než ja.

Začala som menej premýšľať nad tým, čo robia ostatní. Mala som viac priestoru na svoje veci. Prešla som sa bez toho, aby som musela niečo odfotiť. Jedla som večeru bez nutkania pozrieť sa, či mi niekto odpísal. A hoci to neznie ako revolúcia, pre mňa to revolúcia bola.

Nezmenilo mi to život, ale otvorilo oči

Po siedmich dňoch som nebola úplne nový človek. Pleť mi magicky nezažiarila, nevyriešila som všetky problémy a nestala som sa pokojnou ženou, ktorá sa usmieva na izbové rastliny. Ale niečo sa zmenilo.

Pochopila som, ako veľmi mi sociálne siete ovplyvňujú náladu. Koľko času mi berú po malých kúskoch. Ako často ma nútia porovnávať sa, aj keď o to vôbec nestojím. A hlavne som zistila, že nuda nie je nepriateľ. Niekedy je to len priestor, v ktorom konečne počujem samu seba.

Sociálne siete si po týždni určite nezmažem navždy. Nie som mníška digitálneho detoxu a úprimne, ani nechcem byť. Ale nastavila som si hranice. Menej bezmyšlienkového scrollovania, menej mobilu ráno a žiadne sociálne siete tesne pred spaním.

Ak máš pocit, že ťa sociálne siete viac vyčerpávajú, než tešia, možno nemusíš hneď zmiznúť na sedem dní. Skús začať jedným večerom. Možno zistíš, že ti nechýba svet online, ale pokoj, ktorý si mu celé mesiace odovzdávala.