Máš 25, 30 či 35 a stále sa necítiš ako dospelá? Nie si jediná, kto len improvizuje

Keď si mala pätnásť, tridsiatnici pravdepodobne pôsobili ako ľudia, ktorí už majú život dokonale vyriešený. Vedia, kam smerujú, rozumejú peniazom, nezabúdajú na preventívne prehliadky, dokážu si bez návodu vybaviť hypotéku a určite sa nikdy o jedenástej večer nerozhodujú, či si dajú cereálie na večeru.

Potom prídeš do veku, keď si podľa všetkých papierov jednoznačne dospelá, a zistíš nepríjemne oslobodzujúcu pravdu. Väčšina ľudí len veľmi presvedčivo improvizuje. Možno máš 25 a stále čakáš na moment, keď sa v hlave prepne nejaký zázračný vypínač a ty si povieš: Tak, teraz už som naozaj dospelá.

Možno máš 30, stabilnú prácu, partnera aj vlastnú domácnosť, ale stále občas zavoláš mame, pretože nevieš, či sa táto potravina ešte môže jesť. Alebo máš 35 a pri pohľade na ľudí okolo seba máš pocit, že všetci dostali príručku k dospelosti, ktorú tebe niekto zabudol poslať. Vyskúšala si TENTO trend? 

Teraz si už sama za seba

Lenže žiadna taká príručka neexistuje. Dospelosť totiž neprichádza ako zásielka presne na osemnáste narodeniny. Skôr sa skladá z množstva malých momentov, pri ktorých si postupne uvedomuješ, že rozhodnutia už za teba nikto neurobí.

A niekedy ich spravíš dobre, inokedy katastrofálne a potom si z toho vytvoríš „životnú skúsenosť“, pretože to znie podstatne dôstojnejšie než „totálne som to pokazila“. Pocit, že nie si dostatočne dospelá, často vzniká aj porovnávaním.

Jedna kamarátka už čaká druhé dieťa, druhá kupuje byt, tretia rozbieha firmu a ty si v sobotu o druhej popoludní ešte stále v pyžame a premýšľaš, či dnes vôbec potrebuješ opustiť byt. Sociálne siete tomu veľmi nepomáhajú. Vidíš nové domy, svadby, povýšenia, exotické dovolenky a dokonale zariadené kuchyne.

Nevidíš však hádky o peniazoch, strach zo splátok, pochybnosti pred svadbou ani moment, keď tá istá žena sedí večer na gauči a premýšľa, či si svoj život predstavovala práve takto. Byť dospelá totiž neznamená prestať pochybovať.

zdroj: Pexels/Farzin Yarahmadi

Neznamená to ani mať do tridsiatky partnera, vlastné bývanie, deti, kariéru a dokonale vyvážený dôchodkový fond. Každá žena má inú cestu a hlavne iné tempo. Jedna v dvadsiatich piatich presne vie, čo chce, a v tridsiatich všetko zmení.

Druhá kamarátka sa roky hľadá a svoje miesto nájde až neskôr. Ani jedna z nich neprehrala. Možno si si tiež predstavovala, že dospelosť prinesie oveľa väčšiu istotu. Namiesto toho zisťuješ, že aj veľké rozhodnutia často robíš s polovicou potrebných informácií.

Zmeníš prácu bez istoty, že nová bude lepšia. Vstúpiš do vzťahu bez záruky, že vydrží. Presťahuješ sa a až potom zistíš, či sa tam budeš cítiť doma. Dokonca ani ľudia, ktorí navonok pôsobia najsebavedomejšie, nemajú vždy pripravený päťročný plán. Len sa naučili rozhodnúť aj bez stopercentnej istoty. Možno práve toto je jedna z najväčších častí dospelosti.

Učíš sa životom

Nie vedieť všetko, ale zvládnuť situáciu, keď nevieš. Postupne sa naučíš povedať nie, odísť z prostredia, ktoré ti nevyhovuje, priznať si chybu alebo zmeniť názor bez pocitu, že tým zlyhávaš.

Naučíš sa tiež, že zavolať rodičom o radu z teba nerobí dieťa a že mať tridsaťpäť neznamená automaticky cítiť sa na tridsaťpäť. Vnútri sa totiž často stále cítime ako trochu vylepšená verzia svojho mladšieho ja, len tentoraz už platíme faktúry.

Ak sa teda ráno zobudíš, pozrieš na svoj život a napadne ti, že by si už predsa mala byť viac dospelá, možno od seba očakávaš niečo, čo neexistuje. Žiadny deň nepríde s certifikátom, že odteraz už všetko zvládneš správne.

Dospelosť je skôr séria pokusov, rozhodnutí, omylov a chvíľ, keď sa napriek neistote jednoducho pohneš ďalej. A ak máš pocit, že väčšinu času iba improvizuješ, vitaj v klube. Vyzerá to totiž tak, že presne toto všetci ostatní nazývajú dospelým životom.