Ľudia trpiaci nedokonalosťou v dokonalom svete…

Keď som bola malá mala som presnú predstavu o tom čo som, kto som, kam chcem v živote smerovať. Proste jednoducho povedané mala som vo veciach jasno – oveľa viac ako teraz. Aj keď som nemala odpoveď na všetko čo som potrebovala, cítila som sa šťastnejšie. Bola som odvážnejšia, nebála som sa prejaviť svoj názor a vždy som obraňovala pravdu a útočila voči nespravodlivosti.

zdroj: pexels.com

Za tie roky som však zistila, že môj život sa ani náhodou neuberá smerom akým by som si priala alebo ako som si predstavovala, keď som bola menšia. Dokonca mám pocit, že čím som staršia tým menej toho viem. Akoby sa celá moja inteligencia odrážala len od známok v škole alebo získaných kreditov na univerzite. Každí ma dokonale zapadať do tejto spoločnosti ako puzzle. Nechápem ako sa ľudia môžu hodnotiť na základe zdrapu papiera.  Slepo kráčame ako ovce za veliteľom, ktorý neexistuje! Všetci nám diktujú čo máme vedieť, ako sa máme prezentovať,  ako sa máme obliekať, čo máme robiť alebo naopak čo nie…

Najhoršie ale je, že som prepadla svetu dospelosti tiež. Viete každý človek je svojím spôsobom dieťa. Niektorí ho však potlačia veľmi hlboko až z toho prepadnú k chorobe, ktorá sa nazýva tzv. dospelosť.  Všetci vždycky vedeli oveľa lepšie čo mám robiť a čo nie. Nenávidela som to vtedy a nenávidím to ani dnes! Všetci majú dokonalú predstavu o tom ako má Váš život vyzerať, ale ku tomu nemajú predstavu o tom ako ma vyzerať ten ich! Akosi sú všetci stratení, majú v hlave chaos, ale myslia si, že je to v poriadku.

Všetci sa odborne vyjadrujú, ale nikto ničomu nerozumie! Všetci sa tvária, že chápu a poslušne pokyvujú hlavami a ku tomu nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, že sú len bábkami na javisku. Dokonca by som povedala, že manipulácia s ľuďmi je oveľa ľahšia ako s bábkami v divadle. Všetci sme výborní herci, ale najhoršie je, že už sa nachádzame v takom štádiu, že nie sme schopní oddeliť fantáziu od reality.

Sme stratení a nie sme schopní nájsť exit, ktorý by nám svietil na cestu. Všetci veria všetkému, ale nikto nedôveruje nikomu! A takto je to stále dokola a dokola. Hovorí sa, že čím človek toho menej vie tak tým je spokojnejší! Myslím si, že asi na tom naozaj niečo bude. Pretože taký človek sa nemusí trápiť či je alebo nieje otrok spoločnosti. Nezaťažuje svoju myseľ zbytočnými informáciami. Najlepšie je žiť jednoduchým, nekonzumným životom. Postaviť si malý domček, chovať pár zvierat, ktoré sa postarajú o to, aby si prežil  a čítať veľa kníh. Čím jednoduchší život budeš žiť tým šťastnejší pravdepodobne budeš!

A preto ak budeš mať čas choď von a popremýšľaj či tvoj život smeruje tam, kde by si chcel alebo aspoň tak ako si si predstavoval. Nenechaj sa ovplyvňovať alebo diktovať si čo máš a nemáš robiť! Pokiaľ sa nachádzaš niekde alebo robíš niečo čo ťa nerobí šťastným tak pravdepodobne robíš niečo zle alebo sa aspoň obklopuješ nesprávnymi ľuďmi.