Dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, čo si mám predstaviť pod pojmom láska. Nevedela som, čo očakávať od vzťahu, čo je potrebné na to, aby prežil, a čo ho naopak zničí. No rovnako, ako aj v iných oblastiach života, aj v láske rastieme a učíme sa.
Zistila som, že tá skutočná láska prichádza nenápadne. Nerozvíri ti celý život. Nenabúra jeho fungovanie. Pomaly sa doň začlení, až sa stane jeho prirodzenou súčasťou. Nenúti ťa, neprosí sa. Jednoducho tam je. Najprv len taká malá, maličká, no postupne, so všetkými skúsenosťami, spoločnými chvíľami a zážitkami rastie. A ty ani nevieš ako a si “ v tom“.
Nie tak doslova, ale vieš, ako to myslím. Nie si na ňom závislá, no ak nie je pri tebe, cítiš jeho neprítomnosť. Akoby ti chýbal malilinký kúsok zo seba. Nepotrebuješ vedieť každý jeho krok, nemáš potrebu kontrolovať ho, pretože mu veríš. A ak sa ti náhodu neozýva, nebojíš sa o to, či ťa podvádza, ale o to, či je v poriadku. Na tom jedinom záleží, pretože vieš, že jeho strata by bolela viac než čokoľvek iné.
