Občas zabúdam na to, kto som

Prebúdzam sa každé ráno a popritom mám pocit akoby to bol stále ten istý deň. Rovnako sychravý, rovnako chladný. Bez štipky hrejivého vzduchu, ktorý by pohladil to prázdno, kvôli ktorému som načisto prišla o vedomie toho kto som. Neustále som sa upínala na to, že ku šťastiu ti chýba druhá polovička, s ktorou budeš všetko zdieľať. Každý predsa potrebuje tú jednu osobu, ku ktorej sa večer zabalí do postele a rozpovie mu svoj „dobrodružný deň“.

Častokrát som sa počas takýchto „nič“ dní pozastavila nad myšlienkou, čo asi robí dnes, teraz. Načo myslí, som tam niekde aj ja? Ako rada by som mu povedala, že sa mi v škole darí, aspoň v škole. Ako každý deň stráca význam lebo je úplne všedný a bez duše. Rovnako ako ja.

Občas zas nasadnem na svoj vláčik a odveziem sa o pár mesiacov späť. Do doby kedy všetko bolo ako má a už som aj zabudla aké slané sú slzy, keď tečú skrz pery. Áno, môžem si kľudne s čistým svedomím udrieť do hrude, že to bol krásny útržok z môjho chaotického života. Vtedy som mala aspoň ako takú predstavu o tom kto som a čo predstavujem.

Máme svoje životné role, ktoré hráme od začiatku a budeme ich hrať až do konca. Sú to postavy, charaktery, ktoré nám boli udelené bez otázky kým chceš byť. Keby som tú možnosť dostala, sama neviem či by som si vybrala inak. Pravdou je, že to, ako vyzerá a bolí pád viem odpredu aj odzadu. Neviem však či túto skúsenosť ľutujem. Predsa len táto možnosť vedieť to zo mňa urobila ženu, ktorou som dnes. Neľutuj to ani ty. Neľutuj sa pre bolesť, utrpenie a ťažké chvíle. Načo? Aj tak časom pominú tak ako časom opäť zistíš kto si.

Schopnosť nájsť aj v najhorších dňoch maličkosť, ktorá ťa prinúti zasmiať sa je vzácna a ty ju máš. Zistila som, že ju mám aj ja. Ešte síce neviem ako ju plnohodnotne využívať, stále sa učím a stále sa aj budem. Základom je nevzdať to sama so sebou.

Pochopila som, že už nemusím premýšľať nad tým, čo robí a kde je. Nemusím to vedieť za každú cenu a v podstate už ani nechcem. Nemusí vedieť ako sa mi darí, ja to viem a robím to pre seba, aj tak by to neocenil. Ku šťastiu nepotrebuješ druhú polovičku, ty ju totižto máš. Tvoríš celok, nie si len polovica osoby. Zatvor to prekliate druhé krídlo zrkadla, ktoré ti znemožňuje vidieť to. Ustúp a pozri sa na celú plochu. Nie vždy sú totiž dôležité detaily.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Neupínaj sa na myšlienku, že to sama nezvládneš. Nestrácaj čas s ľuďmi, ktorí nemajú záujem ostať v tvojom živote. Človek, ktorý si ťa skutočne váži by sa nikdy dobrovoľne nepostavil do situácie kedy by ťa mohol stratiť. Občas jediné čo potrebuješ je zhlboka sa nadýchnuť a povedať si, čo už, stalo sa ale idem ďalej. Od jedného človeka som počula celkom dobrý postreh. „Už dávno som spadol a padám veľmi často ale vstávam zo zeme a neostávam ležať.“ To je správne, len dávaj pozor aby si na svojej ceste na rovné nohy nepodrazila tie, ktoré ti pomáhajú vstávať aj keď ich nevidíš, pretože áno, aj taký ľudia sú. Ľudia, ktorí pribehnú, postavia ťa a nepýtajú za to nič. Takých si drž. Nezabúdaj na to, že máš srdce a nie je tam len tak pre srandu.

Verím tomu, že jedného dňa prídeš na to kto si. A prídem na to aj ja. Zatiaľ to neviem a neviem ani to, ako to mám zistiť, ale jedno je isté. Som žena a je úplne jedno, ako dlho to potrvá a aké ťažké to bude, pretože sa cez to prebijem aj keď ma to bude stáť zopár modrín a sĺz. Máš kopu času na to, zistiť kto si a vedz, že lepšie je povedať si ups ako čo keby.