Veľakrát sa stretnem s kamarátkami aj kamarátmi, ktorí sú po rozchode a sú z toho natoľko zdrtení, že na svoju bývalú lásku nedokážu povedať nič pozitívne. Len nadávajú, sťažujú sa, čo všetko im vadilo, aký ten ich partner bol, aké mal negatívne vlastnosti, dokonca ich občas preklínajú, prajú im to najhoršie alebo konštatujú, že aj tak to bol slaboch, histerka, bol zlý v posteli, neustále sa sťažovala a podobné. Používajú nie moc lichotivé prívlastky pre človeka, ktorého milovali.
zdroj: unsplash.com
Možno tie prvé týždne po rozchode je naozaj ťažké a bolestivé, vidieť na tom druhom niečo dobré. Ale to je normálne. Je to taká naša útecha, povedať si v čom všetkom bol ten druhý zlý, aké mal chyby, aby sme sa dokázali upokojiť vetou: „..takže som nič nestratila, nebol až tak dokonalý.“ Ale určite by sme si mali uvedomiť, že keď sa pozrieme na svoje predošlé vzťahy a všetky vidíme ako úplné prepadáky, chudákov, životné omyly a jednoducho kapitoly, na ktoré by sme najradšej zabudli, mali by sme sa zamyslieť. Každý z tých ľudí nám niečo dal. Sami sme sa rozhodli dať sa s tým a tým človekom do vzťahu, tak prečo by sme si teraz nemohli pripomenúť aj to pekné? Nevravím, že ich máme porovnávať s aktuálnym, alebo že nedajbože mu to vyčítať, že bývalý dané situácie riešil inak, kvety nám nosil každý mesiac, a že jemu sme nemuseli pripomínať, že treba umyť riad. To vôbec.
