Toľko nesplnených plánov, ktoré sme po sebe zanechali. Sľubov, ktoré znamenali celý svet a zrazu na ne nezostalo miesto v našej budúcnosti. Pre všetky tie spoločné okamihy som žila. Sľubovala som ti večnosť, pretože som sa chcela do konca života každé ráno prebúdzať po tvojom boku. Túžila som vidieť tvoj úsmev v časoch, kedy mi bolo na nič, pretože to bola tá vec, ktorá ma nútila ísť dopredu. Dúfala som, že melódia tvojho hlasu ma bude sprevádzať po celý čas.
Verila som v nekonečno s tebou, teda s niekým, kto to už nechcel vidieť rovnako. To bol ten moment, ktorý mi dal jasne najavo, že môj život bude od základov iný. A aj keď si odišiel, neverila som, že už si nadobro preč. Čakala som ťa. Večer, čo večer, so slzami v očiach. Čakala som, že prídeš a spoločne napravíme všetky tie chyby. Keby sa len na moment dal vrátiť čas, povedala by som viac, bojovala by som viac. Za nás a za tú jedinú schopnú vec, ktorá sa mi v živote stala.
Povedala by som ti všetky tie veci, ktoré si potreboval počuť a ja som ich v tej chvíli z nejakého dôvodu nedokázala povedať nahlas, hoci v hlave mi ako myšlienky kolovali neustále. Plakala by som pred tebou, len aby si videl, že mi na tebe naozaj záleží. Znova by som ti pripomenula všetko to krásne, čo je za nami, a aj to pekné, čo sme si naplánovali, len aby si chápal, že to pre mňa nie je strata času a že pre mňa znamenáš neskutočne veľa. Si pre mňa najvýznamnejší človek, bez ohľadu na to všetko, čo sa stalo. Navždy ťa budem milovať. A aj keď budem tvrdiť opak, bude to tak. V mojom srdci budeš iba ty.
