Nevypovedaná spoveď

Slová pre teba.

Tebe, ktorý sa na mňa začal pozerať inak. Tebe, na ktorom som si začala všímať , že som objektom tvojej pozornosti.

Začali sme od zlého konca. Rozprával si hlúposti a ja som sa smiala, že takto ma nezbalíš. Rozprávalo z teba len ego a vnímal si len moje telo. Ta „láska“ bola nesprávna. Mali sme len chtíč a svoje egá. Nemali sme pre seba nič navyše. Nič krajšie. Moje presvedčenie o nezlomnosti Boh preskúšal a pripomenul mi ,že sa ľahko môžme cítiť ako papier. Ako ten papier,na ktorom po tom všetkom ostávajú len slová na ukončenie príbehu.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: autorka článku

Tvrdohlavo som si pýtala tvoju spoločnosť. Ukazovala som presný opak toho, čo som cítila. Zabávala som sa, ale vo vnútri kričal smútok. Videl si ma chodiť von s veľa kamarátmi, ale nevedel si, že s nimi nechcem nič viac, že ak dávajú náznak, tak ich odmietam, že ma nezaujímajú. Len som sa chcela rozprávať, zmeniť myšlienky.

Čakala som znamenie. Všímala si tvoju gestiku,reakcie ktoré o tebe povedali veľa. Spoznávala som ťa ale nemohla som čakať nič iné ako spätnú väzbu. Zabával si sa, vyhľadával ženskú spoločnosť. Sama som si to privolávala. Tvoje odmietanie.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: autorka článku

A teraz tu sedím so snahou odpútať sa a ísť ďalej. Už bez premýšľania čo ako… Udialo sa toho tak veľa a zároveň tak málo.

Napriek všetkému som sa rozhodla vyjsť zo začarovaného kruhu. Aby som opäť mohla s úsmevom vítať ďalší deň. Je tu ešte toho toľko čo chcem zažiť. Ale už bez otvorených rán…

Zobraziť celú galériu (5)