Bol si ten najväčší paradox v mojom živote

Paradox.

Jav, ktorý zdanlivo odporuje prostému názoru. Protirečiace spojenie myšlienok nezmyselného tvrdenia. 

Niekedy je to až príliš komplikované a nezrozumiteľné. Ty asi zatiaľ nevieš, o čom hovorím, no onedlho to zistíš.

Už dlhšiu dobu píšem to, ako by si sa mohla zmieriť so zlomeným srdcom, ako nesprávnych ľudí vyhnať zo života a to, ako by si mohla žiť na tomto svete. Možno aj to, ako sa ubrániť láske, ak na ňu ešte nie si pripravená.

Moje srdce nebolo zlomené rovnako ako to tvoje. Aj keď som ho možno ešte dávno na začiatku mala veľmi rada, neuvedomovala som si to tak, ako by som možno teraz.

V týchto chvíľach je to už všetko iné. Zo svojich citov a postojov k nemu som vyrástla, a asi aj dospela. Preto som odhodlaná rozpovedať ti svoj príbeh.

Príbeh, ktorý je jeden veľký paradox. Počula si o už o ňom, však? Mnoho vecí okolo nás sú samé paradoxy, ktoré si niekedy možno ani neuvedomujeme. No prečo je na tomto svete práve takto? 

Zobraziť celú galériu (3)

Keď som ho raz dávno spoznala, netušila som aké je jeho meno a ani to, koľko má rokov. Vedela som len to, že má rád hudbu tak isto ako ja. Práve vďaka nej sme sa mohli zoznámiť.

A možno ten príbeh začal už v to poobedie, keď som sedela vo vlaku a cestovala za novým dobrodružstvom. Vtedy by mi vôbec nenapadlo, že spoznám človeka, ktorý bude mať v mojom živote určitým spôsobom dôležité miesto.

Dlhú dobu sme neboli ani v kontakte. Vlastne na začiatku sme ani nehľadali spôsob aby sme niečo zmenili. Teraz sa len pousmejem nad tým, aká dlhá sa mi zdala diaľka, ktorá bola medzi nami. Presne tá diaľka, ktorú precestujem niekedy za jeden týždeň aj trikrát. A vôbec mi to nevadí.

Naše stretnutia boli vždy svojim spôsobom o niečom inom a zároveň aj o tom istom. Rozprávali sme sa o našich životoch, úmysloch a myšlienkach do budúcnosti. Aj po tých vyše dvoch rokoch si rada sadnem na tú jednu lavičku v parku, ktorý mi vtedy v tme pripomínal bludisko.

Vlastne, aj teraz ten park nazývam chaosom a bludiskom pre moje myšlienky. Až príliš často tam chodím premýšľať nad zvláštnymi situáciami. 

Zobraziť celú galériu (3)

Odpočítavať niekoľko dní do nášho stretnutia? To je činnosť, pri ktorej aspoň na malú chvíľu nemusím premýšľať nad realitou povinnosťami naokolo mňa. A vždy to je jedinečný pocit. Aj keď stále neviem pochopiť význam toho všetkého, čo sa deje. Stále premýšľam a snažím sa nájsť konkrétne odpovede. No zatiaľ sa mi priveľmi nedarí. Ale jednu by som predsa asi našla.

Boli by to tvoje oči. Ale dôvod k nim som za tie roky tiež nenašla. Je to zvláštne a postavené na hlavu. Občas sa mi naskytnú chvíle, kedy je tvoja osoba pre mňa len jeden veľký chaos s písmenom A na začiatku.

Chaos, ktorý keď najbližšie uvidím budem nadmieru spokojná.