Poznáš ju. Alebo si to ty.
Ty. Žena, ktorá sa celý deň usmieva, rozdáva radosť, no v skutočnosti trpí. Ty, stvorenie, ktoré miluje svoj život so všetkou krásou aj utrpením. Vedieš svoje boje so životom potichu. Svoje trápenia si riešiš sama, nechcem nikomu pridávať starosti. Občas si poplačeš sama pre spaním, no nevzdávaš to. Bojuješ za to, aby si bola šťastná.
Si žena, ktorá trpí potichu. Počúvaš svoj vnútorný hlas. Tvoje dni nie sú len o smiechu a o zábave. No nikto by o tebe nepovedal, že si nešťastná alebo smutná. Neustále sa usmievaš, raduješ sa z úspechov iných a vychutnávaš si každý moment.
Ale aj ty máš dni, kedy len tak ležíš v posteli a uvažuješ o svojom živote. Utečieš, schováš sa a nikto o tebe pár dni nevie. Si sama. Tvoje myšlienky ťa zneisťujú a ty nemáš chuť na nič. No o pár dní však pochopíš, že treba ísť von. Usmiať sa, navštíviť svojich najdrahších a opäť sa vrátiť to reality. Drahá, každá z nás niekedy potrebujeme utiecť. Od problémov, od ľudí, dokonca od samých seba. Nie je to prejav slabosti. Jednoducho chceme od života občas pauzu.
Ženy, ktoré trpia potichu, sú silné ženy. Sú odhodlané, sú vyrovnané a svoje problémy si riešia sami alebo so svojimi najbližšími priateľmi. Ženy, ktoré trpia potichu obdivujem. Pretože si uvedomujú svoju hodnotu, uvedomujú si, že nemusí každý vedieť o ich problémoch a snažia sa veci vyriešiť samé.
