V momente, keď prestaneš naháňať nesprávnu osobu, tá správna ťa dobehne
Vzťahy
Som späť! V perfektnej nálade na ďalší článok z nikdy nekončiacej a navždy preberanej témy: vzťahy. Na úvod napíšem môj obľúbený výrok od neznámeho autora: „Život ma naučil jedno. Sú na svete rôzni ľudia. Tí, pre ktorých ste domovom, aj takí, pre ktorých ste cestou k tomu domovu.“
Myslím si, že veľa z vás, ktoré si to teraz čítajú, majú pubertálne mrnčanie za sebou. Na toho fešáka, ktorý vás nechcel a pri ktorom ste si obľúbili pesničky od Bryana Adamsa alebo od iných „vyrevovačov“, ste už aj tak dávno zabudli. Teraz je asi s nejakou, alebo možno sa len stále hľadá, avšak aj tak „by ste si oňho teraz ani bicykel neopreli“, ako sa ľudovo hovorí.
Každá z nás prežila to sladké „vytriezvenie“, kedy sme jedného dňa pochopili, že ten náš drahý nie je pupok sveta, že na svete je kopu mužov, normálnejších, vyspelejších, múdrejších a hlavne takých, ktorí nás nebudú psychicky „týrať“ a my nebudeme kvôli nim plakávať po nociach do vankúša. Avšak tá cesta bola dlhá. Úmorná, možno aj slizká, ale poučná. Po tejto náročnej ceste si začíname uvedomovať, že ten hlupák bol vlastne to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, pretože v momente, ako prestaneme naháňať tú nesprávnu osobu, tá správna nás dobehne.

Áno, opäť to znie ako klišé a ja sa vlastne opakujem v každom článku, že tie „klišé“ veci majú niečo do seba. Môžeš mi začať oponovať tým, že nikto ťa nedobehol, že si zostala sama. Že aj tak to bola len dlhá a úmorná cesta, kde si stratila samú seba, oplakala si sa, preklínala jeho aj všetkých, čo ťa od neho neodhovorili skôr. Och, aký je ten život ironický, všakže?












