Som hrdá, že nie som ďalšou vlajkou na tvojej mape, ktorú si si získal sladkým hyčkaním

„Existujú bozky, ktoré treba dať. Sú ľudia, ktorých treba objať. Slová, ktoré máme povedať. Činy, ktoré je potrebné urobiť. Toto všetko si mal spraviť, ale nespravil si to!“

zdroj: Pexels.com

Zahral si sa s mojimi citmi kruto a chladne, tak ako si to vedel len ty. Takmer do poslednej chvíle si sa správal ako dokonalý džentlmen, takmer! Proste si sa rozhodol opustiť ma vo veľkom štýle. Skončilo sa to skôr ako sa to stihlo začať. Pohľadmi, slovami si si ma hýčkal. „Nie nadarmo sa hovorí, keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú!“ Vedel si presne, čo mi máš povedať, aby si roztopil ten ľad v mojom srdci. Najhoršie je, že ten ľad sa začal naozaj topiť, ale po tom, ako si sa somnou rozlúčil, zatvrdlo ešte viac…

A tak zničene opúšťam izbu, pretože si ma k tomu donútil a ja nedokážem existovať v tom veľavravnom tichu. To ticho, ktoré si po sebe zanechal sa mi zarývalo hlboko pod kožu. Už dlho som necítila takú úzkosť. Stále som cítila tie priania a myšlienky, ktoré ostali zaseknuté na našich perách, vysejú vo vzduchu a hľadajú svojho majiteľa. Dobre vieš, že konverzácie cez Messenger nepatria medzi moje silné stránky a nerada riešim problémy takto. Keby si bol ako taký chlap, tak by si sa ospravedlnil osobne, ale nie správou na fb si to dokonale vyriešil však?

zdroj: pexels.com

Ver mi, že som si vedomá toho, že som ťa určite sklamala aj ja! Nedala som ti to, čo si očakával, po tom ako si mi šepotal tie sladké slová, venoval si mi tvoje jemné dotyky, hlboké pohľady, ukázal si mi troška emócie. Teraz som si, ale není istá, či to bolo skutočné alebo to bola len tvoja východoeurópska hra, ktorú si sa naučil doma a potreboval si zapichnúť ďalšiu vlajku na svojej imaginárnej mape, že si dobil pevnosť Boyard.

Sklamalo ma zistenie, že som bola pre teba objekt s dvoma kozami a nič viac. Neviem, čím priťahujem podobných mamľasov podobným tebe. Mám pocit, že asi vyžarujem špeciálnu mamľaskú energiu! Mamľasi, ktorí prichádzajú a odchádzajú a berú si z môjho srdca kúsok po kúsku.

Úprimnepovedané už tam skoro nič nie je. Musím sa, ale priznať, že takmer sa ti to podarilo. Takmer si si ma získal. Takmer som bola tvoja! Naozaj nechýbalo veľa. Môj kúsok srdca bol takmer tvoj, ale skúsenosťami, ktoré som rokmi získala som akosi vedela, že ti nemôžem dôverovať na 100%. Proste cítila som, že mám byť opatrná. Možno to boli skúsenosti a možno šiesty zmysel ťažko povedať, ale fungovalo to dokonale.

zdroj: 500px.com

Povedal si mi, že máš slabosť na zlé dievčatá, ale ak mám byť úprimná ja nie som jedna z tých! Prepáč, ak zo mňa robí mrchu to, že viem presne čo chcem a čomu sa snažím vyhnúť. Nikdy som nemala v úmysle v tebe vyvolať tie nesprávne pocity! Podľa toho, ako si sa zachoval, mám pocit, že o nič viac ako ma dostať do postele predtým, ako si ma opustil ti nešlo! Ale aj napriek všetkému sa ti predsa len podarilo zasadiť vo mne malý púčik, ale nemaj strach zanikol skôr ako stihol rozkvitnúť. Nevadí, život ide predsa ďalej nie?!

Viem, že tým, ako sa snažím svoj život ovládať a kontrolovať nie je úplne správne, ale táto tvrdá disciplína mi vyhovuje. Takí ľudia ako ty, či prípadné sklamania nie sú pre mňa až takými sklamaniami ako by si si myslel. Ale tebe sa to podarilo, podarilo sa ti preniknúť cez tu vrstvu disciplíny, ale našťastie si nedošiel úplne k tej méte, o ktorú ti tak veľmi išlo. Naučil si ma jedno, menej premýšľať  a viac žiť, správať sa spontánne, ale nie tak ako si si predstavoval ty. Nepotrebujem chrápať s regimentom, aby som nadobudla ten blažený pocit toho, že skutočne existujem.

A toto je asi všetko, čo som ti chcela prostredníctvom tohto úprimného listu povedať. Ako si ma to volal?!

S láskou tvoja naivná „Birch“!