
Z každej strany počúvam zhluk slov tváriacich sa ako revolučná myšlienka v znení: „Ak nemiluješ samú seba, nečakaj, že ťa bude milovať niekto iný.“ Bola to pre mňa dychberúca životná filozofia. Kedysi. V pätnástich.
Vtedy som tomu verila. Naozaj som si myslela, že ak sa nenaučím ceniť si samú seba, skončím sama. Že si ma na oblátku nebude ceniť ani žiaden ďalší človek. Poznáš to – sú dni, kedy smútiš, nemáš sa rada, nepáčia sa ti tvoje stehná, myslíš negatívne. Nedokážeš sa pozrieť ani do svojich vlastných očí v odraze zrkadla. Pri pomyslení na takéto chvíle ti prebleskne hlavou: „Samozrejme! Tá veta vznášajúca sa sociálnymi sieťami snažiaca sa pozdvihnúť úzkostné ženy je pravdivá!“. Máš pocit, že si predurčená na to byť osamelou ženskou, ktorej zmyslom existencie bude starať sa nanajvýš o mačku.
Dosť múdra? Kdeže! Zaujímavá? Vtipná? Pekná? Ani náhodou. Dievča z Instagramu, ktorým sú všetci posadnutí? Haha.
zdroj: unsplash.com„Chcela som milovať samú seba, snažila som sa čo najviac, avšak nikdy to nestačilo. Nevedela som ako a v hĺbke svojho srdca som tušila, že to nevie žiaden človek na tejto zemi. Nevie to teraz a nebude to vedieť ani o pár rokov.“













