Je v poriadku robiť chyby

Viem, ako sa cítiš. Viem, čo cítiš. Nie, nemusíš mi to vysvetľovať. Nechcem nič počuť. Nesúdim ťa. Som ten posledný človek na zemi, kto by mal niekoho súdiť. Viem, že je to pre teba teraz pohroma. Cítiš sa pod psa, neisto, prázdno. Apaticky. Nebudem ti vravieť, že je to v pohode, keď to tak nie je. Nebudem ťa kárať ako matka, ani ťa inak odsudzovať, či sa ti dokonca bezuzdne vysmievať. Nie som niekto, kto ťa pri tvojej prvej, či stej chybe zhodí. Nie.
Som človek, rovnako ako ty, normálny človek, ktorý robí normálne chyby rovnako ako ty.
Je to v poriadku robiť chyby. Slúžia ako poučenie, nie vždy sa im vyhnúť dá a  je to tak správne.

zdroj: unsplash.com

Pokojne sa vyplač. Dostaň to zo seba. Nie je to slabosť. Je to sila. Potrebuješ to zo seba dostať, všetko, čo je potláčané hlboko do úzadia. Skrývaš to pred ostatnými a napokon aj pred sebou. Lenže, ver tomu, že pred sebou to neschováš, nech je to akokoľvek dávno. Vždy sa to skôr, či neskôr objaví. Preto to precíť, do morku kostí. Bolesť je na to, aby sa precítila. Tu a teraz. Naplno. Uľaví sa ti, uvidíš.

Krič, ak plač nepomôže, krič z plného hrdla. Bež, ako najrýchlejšie vládzeš. Udieraj plnou silou. Jednoducho rob, čo potrebuješ, aby si to zo seba dostala. Keď to spravíš, pocítiš to. Nikto nie je tak chladný, ani nad vecou, aby ho niečo nezasiahlo. Každý máme svoje slabosti. Svoje slabé miesta, ktoré možno nikomu nikdy neukážeš. Nie sme stroje. To len tá rýchlosť a odmeranosť tejto doby nás núti byť bezočivými, necitlivými a krutými k ostatným aj samým sebe.

zdroj: pexels.com

Preto nebuď rovnaká. Nebuď chodiaci stoj potláčajúc svoje pocity a city niekde na okraj. Oni totižto nikdy nezmiznú, len sa nakopia na seba a potom jedného krásneho dňa vybuchnú. A budeš toho ľutovať, že si povedala alebo spravila niečo, čo si vlastne ani nechcela. Zrazu zistíš, že by bolo lepšie to povedať rovno, ukázať aj tú svoju zraniteľnú stránku, a zistila by si, že v tom nie si sama. Je nás mnoho, stačí sa obzrieť vôkol, vedľa seba, na všetky strany. Sme predsa nakoniec každá rovnaká a chceme to isté, aj keď každá iným spôsobom.