Mladá česká mama Kateřina Kopicová je zakladateľkou projektu „Tělo s příběhem“. Vďaka nej už od roku 2019 je na Instagrame silná komunita ľudí, ktorá zdieľa svoje životné príbehy. Ukazujú si tak navzájom, že v ničom nie sú samy.
Ako vznikol nápad na takýto projekt? Čo bolo tým momentom, kedy si si povedala, že treba niečo také vytvoriť?
„Založila som ho ako novopečená maminka, na ktorej sa tehotenstvo veľmi podpísalo. Po pôrode mi k tomu zostalo dosť vyťahané brucho a ja som z toho bola naozaj nešťastná. Už v tehotenstve som si myslela, že som snáď jediná, ktorej sa toto stalo a tak som hľadala na internete nejakú podporu. Našla som ju v zahraničí, ale na českom instagrame to bolo akoby neexistujúca téma. Rozhodla som sa tak, že založím vlastnú stránku, projekt, kde túto tému otvoríme a budeme podporovať jedna druhú, aby sme sa my ženy prijali také aké sme.“
Čo je cieľom projektu?
„Naším cieľom je, aby sa každá maminka/žena prijala taká, aká je – so všetkými tými striami, vyťahaným bruškom a ďalšími rôznymi príbehmi na tele. Chceme, aby vedela, že je to úplne normálne a že v tom nie je sama. Chceme ukázať, že krása sa nerovná dokonalosť. Náš projekt je otvorený aj mužom, ale bohužiaľ je ich veľmi málo, ktorí chcú zdieľať svoj príbeh.“
Prečo je podľa tebe dôležité vedieť, že v tom žena nie je sama?
„Keď som sa prvýkrát rozhodla zdieľať fotku svojho „nedokonalého“ tehotenského bruška, tak ma veľmi prekvapilo, keď mi ženy začali písať. Písali mi, že som ukázala pravdu a že majú veľmi podobný, alebo rovnaký príbeh ako ja. Veľmi mi to pomohlo, keď som zistila, že nie som sama. Zrazu sme zistili, že naozaj nie sme samy a že o tom máme s kým hovoriť. Zistili sme, že je to normálne a že nie som žiadna výnimka. Nemusíme sa tak už hanbiť ukazovať a to je veľmi oslobodzujúce. Žena, ktorá si myslí, že je sama, tak sa nechce ukazovať. Hanbí sa pred svojím mužom a jej sebavedomie veľmi upadá. Prichádzajú depresie a to nie je nič dobrého. Viem o čom hovorím.“
