
Je zvláštne sa po tých rokoch na to všetko pozrieť spätne. A spomenúť si na všetko to dobré a zlé, ktoré sme prežili. Porozmýšľať, čo všetko sa mohlo spraviť inak. A je toho veľa…
Obzriem sa spätne a všetko to mám pred sebou. Ten krásny smiech, každý deň, ale i slzy po nociach do vankúša. Pocity, že k niekomu patríme, a niekto nás má rád, tak skutočne. Ale i pocity osamelosti a opustenosti, pri ktorých človek niekedy spraví množstvo chýb. I to všetko patrí k tomu. K životu, ku vzťahu, k spolužitiu. Každý jeden deň tvorí ten ďalší, a ten ďalší, opäť ďalší a tak stále dookola. Preto nesmieme zabúdať hlavne na to, že práve dnešok tvorí tie krásne zajtrajšky a ešte krajšie spomienky na minulosť. Buďme tu a teraz. Tak ako je to, tak to má jednoducho byť. Byť spolu spätí a podržať sa v každej situácií, nech už je akokoľvek ťažká a zlá.













