Tieto riadky sú venované všetkým ženám, ktoré závidia. Všetkým tým, ktorých srdcia sužuje horký pocit nenávisti, zlosti, hnevu, nežičlivosti a zatrpknutosti. Všetkým takým ženám, ktoré namiesto toho, aby rozsievali okolo seba dobro a lásku, si radšej zvolili cestu horkosti. Prečo? Za akú cenu?
Mnohé ženy radšej ani nemajú priateľky, pretože sú si vedomé, čoho sú ženy schopné. Na jednej strane od prírody citlivejšie, no na druhej strane o to väčšmi poznamenané krutosťou osudu, kvôli čomu si zvolia temnú stranu namiesto svetlej a vybočia z rádu milých žien. Ohováranie a závisť sa stanú ich vernými spoločníkmi, pričom si zrejme neuvedomujú, že tým najviac škodia sami sebe.
Dennodenne sa zamýšľam nad tým, čo ich k tomu vedie? Azda si myslia, že keď zrania inú ženu alebo jej podkopú sebavedomie, nepodržia ju v najťažších chvíľach a vysmejú ju, zvýšia tým svoju hodnotu? Myslím si, že svet sám o sebe je dosť bezcitnou džungľou, plnou samoľúbych a dominantných chlapov, ktorí bez váhania radi zneužijú citlivosť ženy vo svoj prospech. A práve preto by sme si my ženy mali navzájom pomáhať a podržať sa v ťažkých časoch, pretože najlepšie vieme, aké ťažké je byť ženou.
Odporúčané články
