Už viem, že to so mnou moje srdce myslí dlhodobo
Vzťahy
„Včera som ťa milovala a milujem ťa aj dnes. Len dúfam, že zajtra ťa už nebudem milovať. „
Myslela som, že keď si ľudia povedia tieto dve čarovné slová, znamená to, že sa prijímajú s tým, čo ten druhý má a hlavne s tým, čo nemá. Že sa milujeme so všetkými chybami, v zlých dňoch, s inými názormi. Lenže niekedy vám ten druhý nedá na výber. Donúti vás k tomu. Donúti vás k rozchodu, ktorý vy ani nechcete.
V nepríjemných chvíľach by sa mal chlap pozrieť žene do očí a rozísť sa skôr, ako to pokazí všetky pekné spomienky. Nebyť srab a nejako prejaviť, že vám na tom záleží. Naša veľká chyba je, že sa prikláňame k názorom druhých ľudí, väčšinou dosť blízkych ľudí. A tí to s nami predsa myslia dobre, hovoríme si. Často ostatným veríme viac, ako sebe. Koľkokrát „tými ostatnými“ môže byť rodič alebo súrodenec, najlepší priateľ. Ale skutočnosť je, že len my vieme, ako ten vzťah vyzeral vnútri, akým hlúpostiam sme sa spoločne nasmiali, ako sme sa po nociach bláznivo milovali a boli do seba ponorení.

My, ženy, potrebujeme utvrdzovať lásku. Chceme gestá, dlhé konverzácie, sladké textovky, chceme budovať, zažívať a prežívať. Ale čo potrebujeme najviac je čas. Potrebujeme, aby ste nás nejako zahrnuli do svojho života. Aby sme patrili do vášho sveta a to ako inak, než úplne. Nemusíte s nami byť celý deň, každý deň. Tiež si rady poklábosíme s kamarátkami, alebo si v pokoji oholíme nohy.














