Ahoj láska. Nikdy by som nepovedala, že budeš ty ten muž, ktorému budem písať list na rozlúčku. A predsa len nás život dokáže prekvapiť a zariadiť veci inak, ako s nimi počítame. Dlhý čas sme už od seba a ja stále na teba neviem zabudnúť. Ale snáď sa mi to raz podarí. No to už možno budem mať iného muža a ty inú ženu. Aj keď v kútiku duše viem, že to tak byť nemalo.
A raz zabudnem na tvoju vôňu, ktorá mi brala dych. Zabudnem na tvoj sladký úsmev, ktorý mi vždy podlomil kolená. Zabudnem na to, ako si ma držal za ruku kdekoľvek sme boli so slovami „spolu zvládneme všetko“, a tiež zabudnem na to, ako si mi plnil každý sen. Jedného dňa sa ráno zobudím a nepocítim už to, že mi chýbaš.
Nebudem márniť čas myšlienkami na teba a nebudem si predstavovať aké by to bolo, ak by si sa vrátil naspäť ku mne. Ale to, na čo nikdy nezabudnem, je to, ako som sa cítila. Nezabudnem na náš prvý bozk. Na to, ako si mi utieral slzy, ani na to, ako výnimočne som sa dokázala pri tebe vždy cítiť.
