Stretnime sa offline. Aby sme sa mohli vidieť v plnom rozlíšení, pretože sme príliš pekní na to, aby sme sa vmestili do pixelov. Poďme preč, niekam, kde sa nepotrebuješ chrániť heslom. Kde si nemusíš overovať, koľkým ľuďom sa páčiš ty alebo tvoja aktivita. Poďme sa stratiť v sebe a ocitneme sa na mieste bez výsledkov Google.
Chytila ma ochromujúca “sociálna opica”, kde si budem prehrávať podrobnosti každej ľudskej interakcie, do ktorej som sa zapojila, zúfalo hľadajúc spôsoby, akými som mohla nechtiac uraziť druhú stranu a ako ma niektorí ľudia nenávidia. Takže mám viac času na premýšľanie o tom, aký hrozný človek vlastne som.
Zadržiavam dych vždy, keď sa ráno dotknem mojej tváre a cítim, že sa mi vracia akné. Alebo keď sa zobudím s najhoršími vlasmi na svete po tom, ako s nimi zaspím, keď sú mokré.
Žiadnu podobnú vec o mne nevieš, pretože to ja a ani nikto iný na sociálnych sieťach neodhaľuje.
Postnem nejakú dvojito filtrovanú fotku na Facebook. Upravím svoj status tak, aby znel čo najlepšie. Zbieram najinteligentnejšie a inšpiratívne veci, ktoré som čítala na Tumblr. Aj Instagram, kde fotka s popisom vyzerá najlepšie. A ak poznáš môj internetový život, môžeš si myslieť, že je všetko v úplnom poriadku.
pexels.com
