
Skúsila si sa niekedy zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo naozaj chceš? Možno nie hneď teraz, ale niekedy v blízkej budúcnosti? Či to, kde si teraz má pre teba význam alebo len tápeš a nevieš to nájsť. To niečo, čo by ti robilo radosť a úsmev na tvári každý deň. To samotné šťastie… Nevieš a nedokážeš nájsť ten príjemný pocit. Pritom sa snažíš dennodenne nájsť niečo, čo už v sebe dávno máš. Šťastie je len slovo, abstrakcia, samotný pocit však plynie zo spokojnosti, istou dávkou zadosťučinenia a harmónie. To všetko je šťastie.
Nedá sa uchopiť do rúk. Je nepolapitené a očiam neviditeľné. Je potrebné hľadať ho v sebe. Hľadať ho v najhlbších útrobách svojho ja. Možno to robíš dennodenne a možno, iba raz za čas. Šťastie je tak prchké, že niekedy sa rozplynie skôr ako ho vôbec sme schopní nadobudnúť.
Šťastie nie je všetko. Nie je šťastím samo o sebe. Pozostáva z maličkostí, tých každodenných radostí. Môže to byť ranná káva pred odchodom do práce, počúvanie obľúbenej hudby alebo prečítanie napínavej knihy. Pre niekoho psychohygiena, pre iného každodenná potreba.












