Šťastie nie je všetko

Skúsila si sa niekedy zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo naozaj chceš? Možno nie hneď teraz, ale niekedy v blízkej budúcnosti? Či to, kde si teraz má pre teba význam alebo len tápeš a nevieš to nájsť. To niečo, čo by ti robilo radosť a úsmev na tvári každý deň. To samotné šťastie… Nevieš a nedokážeš nájsť ten príjemný pocit. Pritom sa snažíš dennodenne nájsť niečo, čo už v sebe dávno máš. Šťastie je len slovo, abstrakcia, samotný pocit však plynie zo spokojnosti, istou dávkou zadosťučinenia a harmónie. To všetko je šťastie.zdroj: unsplash.com

Nedá sa uchopiť do rúk. Je nepolapitené a očiam neviditeľné. Je potrebné hľadať ho v sebe. Hľadať ho v najhlbších útrobách svojho ja. Možno to robíš dennodenne a možno, iba raz za čas. Šťastie je tak prchké, že niekedy sa rozplynie skôr ako ho vôbec sme schopní nadobudnúť.
Šťastie nie je všetko. Nie je šťastím samo o sebe. Pozostáva z maličkostí, tých každodenných radostí. Môže to byť ranná káva pred odchodom do práce, počúvanie obľúbenej hudby alebo prečítanie napínavej knihy. Pre niekoho psychohygiena, pre iného každodenná potreba.

Spokojnosť a ochota pomáhať druhým sa vypláca zakaždým. To definuje šťastie. Predsa nedá sa kúpiť, ani darovať. Nedá sa nadobudnúť vekom ani ho čakať v určitú dobu.

Je potrebné hľadať ho v sebe neustále. Nie len raz za čas. Nevzdávať sa pri prvých pokusoch a omyloch v živote. Je toľko z nás, ktorí si v živote zažijú svoje sklamania a pády. Minulosť je nevyhnutná na pochopenie chýb a jej náprav.zdroj: unsplash.com

Zamysleniu sa, či šťastie, ktoré chceme tak niekedy až veľmi prekvapene a hneď, sme aj dosiahli. Často krát pri uvedomení si istých okolností a situácií, ktoré by sme pozmenili zistíme, že sme vlastne ako dieťa šťasteny vôbec neuspeli. Lepila sa na nás len smola a nakoniec sme to všetko vzdali, zahodili za hlavu a pomaly sa dostali z toho všetkého až časom. Každý máme právo na šťastie. Pritom sme zabudli, že sa nehľadá niekde inde. Nehľadá sa v druhých, vo veciach, v neživých predmetoch alebo fádnych obrazcoch. Máme ho totižto vždy v sebe, na to nezabúdaj.