Stále hovoríš „prepáč“, hoci si nič neurobila? Vo vzťahu to veľa napovie

Partner má zlú náladu a ty sa okamžite ospravedlníš. Povieš svoj názor, no vzápätí máš potrebu dodať, že ťa to mrzí. Možno si už ani neuvedomuješ, ako často vyslovuješ slovo „prepáč“, hoci si v skutočnosti nič zlé neurobila.

Podľa klinického psychológa Adama Borlanda môže takéto správanie súvisieť s potrebou vyhovieť druhým aj na úkor vlastného pohodlia. Prečo sa tento vzorec objavuje vo vzťahoch a ako spoznáš, že začína ovplyvňovať aj teba?

Keď sa z ospravedlnenia stane automatická reakcia

Partner príde domov podráždený a ty máš okamžite pocit, že si urobila niečo zlé. Začneš v hlave prechádzať celý deň a premýšľať, čím si mohla prispieť k jeho zlej nálade.

Alebo ho požiadaš o drobnú pomoc a automaticky dodáš, že ťa mrzí, že ho otravuješ. Vyjadríš odlišný názor na výber filmu či reštaurácie, ale hneď sa začneš ospravedlňovať, akoby tvoj vlastný pohľad na vec bol niečím, za čo sa treba hanbiť.

Ospravedlniť sa za skutočnú chybu je prirodzené a správne. Je to prejav zrelosti a empatie. Problém však nastáva, keď sa ospravedlnenie stáva spôsobom, ako predísť nepríjemnej reakcii druhej osoby.

Stáva sa z toho akýsi štít, ktorým sa snažíš odvrátiť potenciálny konflikt. Nemusíš byť predsa zodpovedná za každú emóciu, ktorú tvoj partner prežíva. Jeho hnev, únava alebo frustrácia z práce nemajú často s tebou nič spoločné.

zdroj: Pexels/Alexander Mass

Čo je people-pleasing a prečo vzniká?

Tento pojem označuje vzorec správania, pri ktorom sa človek nadmerne usiluje vyhovieť ostatným, pričom vlastné potreby odsúva do úzadia. Často za tým stojí hlboko zakorenený strach z konfliktov a odmietnutia, nízke sebavedomie či silná potreba prijatia.

Niektorí ľudia sa už v detstve naučia prispôsobovať druhým, aby si zachovali pokoj alebo pocit bezpečia. Ak si ako dieťa mala pocit, že lásku a pozornosť si musíš zaslúžiť poslušnosťou a tým, že nebudeš „robiť problémy“, je veľmi pravdepodobné, že si tento vzorec prenesieš aj do dospelých vzťahov. Stáva sa z toho automatická reakcia, radšej ustúpiš, len aby bol pokoj.

zdroj: Unsplash/Ardalan Hamedani

Signály, že sa ospravedlňuješ až príliš často

Tento vzorec sa v každodennom živote prejavuje rôzne a často veľmi nenápadne. Možno sa ospravedlňuješ za svoje vlastné potreby, napríklad keď chceš stráviť večer sama, no máš výčitky, akoby si partnera zanedbávala. Alebo preberáš zodpovednosť za jeho náladu a automaticky premýšľaš, čo si pokazila, keď je ticho.

Ďalším znakom je, že sa bojíš povedať nie a radšej súhlasíš s plánmi, na ktoré nemáš energiu, len aby si druhého nesklamala. Rovnako sem patrí aj situácia, keď sa ospravedlníš po vyjadrení vlastného názoru, namiesto toho, aby si si za ním stála. Ak sa pristihneš, že slovo „prepáč“ používaš ako výplnkové slovo na začiatku takmer každej vety, je čas spozornieť.

zdroj: Pexels/Susanna Marsiglia

Ako môže tento vzorec ovplyvniť tvoj vzťah?

Dlhodobé uprednostňovanie potrieb druhých môže viesť k frustrácii, stresu a nespokojnosti. Môžeš mať pocit, že sa tvoje potreby nedostávajú na rad, a postupne sa v tebe začne hromadiť hnev. Tento hnev však často neventiluješ, pretože sa bojíš konfliktu, čo vedie k ešte väčšiemu vnútornému napätiu.

Partner navyše nemusí vždy vedieť, čo si skutočne myslíš, pretože sa bojíš nesúhlasiť. Vzťah tak stráca na autenticite. Nadmerné ospravedlňovanie síce automaticky neznamená, že je partner manipulatívny, ale neustála snaha udržiavať pokoj ťa môže časom veľmi vyčerpať a viesť k tomu, že sa vo vzťahu stratíš.

Ako sa naučiť neospravedlňovať za všetko?

Zmena si vyžaduje čas, no môžeš začať malými krokmi. Keď budeš mať najbližšie potrebu ospravedlniť sa, najskôr sa na sekundu zastav a zamysli sa, či si naozaj urobila niečo, za čo nesieš zodpovednosť.

Zdroj: Cleveland Clinic