
Myslím, že už asi každý z nás zažil aspoň raz pocit, kedy sa cítil ako tretie koleso na voze, teda úplne zbytočný. Keď je dvom ľuďom spolu dobre, nechýba im tretí, a to neplatí iba vo vzťahoch.
Keď si je váš blízky človek zrazu bližší s iným človekom, vy zažívate zvláštny pocit nielen zbytočnosti veď, to je moja najlepšia kamarátka, priateľka, vlastne je to sestra, moja rodina, moja súčasť, s ktorou sa dobre poznáme a držíme spolu.
Poznáme sa tak dlho, spolu sme prežili toľko srandy, prežili sme spolu toľko dobrodružstiev, povyvádzali toľko somarín, prežili prvé nešťastné lásky, plakali spolu a vždy držali pri sebe, každá zriedkavá hádka alebo nezhoda bola posilnením, rozdielnym vkusom sme sa iba dopĺňali a tým spoločným sme len potvrdzovali, ako veľmi k sebe patríme. Jedna bez druhej, ako tmavá noc bez žiarivých hviezd. Tie nádherné, ktoré sme spolu toľkokrát pozorovali, pamätáš sa ešte? Ach toľko spomienok…














