Čo odo mňa vlastne chceš? Chceš, aby som bola súčasťou tvojho života? Chceš, aby som ti bola tak blízko, ako je to len možné? Chceš, aby som odišla? Chceš, či nechceš mať so mnou niečo spoločné? Čo vlastne chceš?
Nedávaj mi zmiešané pocity. Nedávaj mi nádej a lásku ničiace slová, ako napríklad „možno, raz, neviem, asi…“. Na toto zabudni. Nie som vecou, nie som hračka, s ktorou sa budeš hrať len keď máš chuť. Ty už nie si dieťa a toto sú city, nie nejaká hra. Aspoň pre mňa teda určite nie.
Nerozumiem tomu. Som pri tebe, hladíš ma, cítim tvoje teplo na svojich rukách. Hráš sa mi s vlasmi, rozprávaš sa so mnou a zabávaš ma. Viem, že TO cítiš tiež. Hľadíš mi do očí, akoby si práve objavil stratenú Atlantídu a jej poklady. Cítim sa byť milovanou, cennou a nenahraditeľnou.
zdroj: pexels.com
