Prečo si utekal od problémov?

Prečo si to všetko okolo seba neriešil a hrdo ignoroval? Kde skončili tie sľuby, že si budeme navzájom pomáhať a budeme jeden pre druhého oporou? Snažila som sa ti pomôcť. Chcela som, aby si sa cítil šťastný a nemal na pleciach toľko starostí.

Pamätáš si, ako si mi raz pri prechádzke povedal, čo je tvojím najväčším strachom v živote? Chytila som tvoju ruku a objala som ťa najsilnejšie, ako som len vedela.

Nebolo to z ľútosti alebo z povinnosti. Bolo to z lásky, ty idiot.. 

Zdroj: unsplash.com

Ťažko sa mi zabúda na spoločné chvíle, keď som na teba kričala. Keď som ti chcela od hnevu ponechať odtlačok svojej ruky na tvojom líci. Lebo si sa smial a dal mi bozk na čelo so slovami, že ma neopustíš..

Páčilo sa mi to. A priznávam, že som niekedy kričala úmyselne. Lebo tvoja metóda ako si ma udobriť, sa mi veľmi páčila. A aj tak som v tvojich očiach často videla neistotu. No snažil si ju skrývať.

Naozaj si si myslel, že som to nepoznala? 

Aj keď si bol pre mňa jedna veľká začarovaná kniha, ktorá nemala konca, vedela som, kedy ťa niečo robilo neistým a trápilo.

Nežiadala som od teba veľa. Len som chcela, aby si so mnou hovoril o tom, čo ťa nenechávalo chladným. V tých chvíľach, keď sa ti zreničky rozšírili natoľko, že som nespoznávala farbu tvojich očí. Vedela som, že je naozaj zle.

Zdroj: unsplash.com 

Z nášho ukončenia vzťahu som si zobrala jedno najväčšie ponaučenie.

Ak človek, v ktorom vidíš celý svoj vesmír, nie je odhodlaný rozprávať, treba mu ponechať čas. Čas, za ktorý by si mohol uvedomiť, že jeho rozhodnutie začať rozprávať, bude to správne. 

A ja som ti ten čas odmietala dať. Aj napriek tomu, že som sa ťa nechcela vzdať.

Prepáč mi to. 

Verím, že si už šťastný a nič ťa netrápi.