Neklamala by som, keby som povedala, že každý sa s rozchodom vyrovnáva inak. Môžeš mať aj 60 rokov, deti a stále budeš mať zlomené srdce zo stredoškolskej alebo vysokoškolskej lásky. Nie je to ani tak o láske, než o osobe, ktorá ti ten pocit dávala a zo sklamania, ktoré potom spôsobila.
Láska prichádza skrz drobnosti, ktoré si často ani neuvedomujeme.
Láska nepríde plánovane, nezobudíme sa a nepovieme si: „Dnes ho ešte neľúbim, ale zajtra už budem“. Príde, keď ju nečakáme. Možno príde, keď sa začnete rozprávať o škole a odrazu zistíte, že ste strávili niekoľko hodín spoločným rozhovorom a prešli ste všetkými možnými témami. Láska príde pomocou iskier, ktoré cítiš, keď sa ťa dotkne a ty už iba vieš, že pomaly padáš. Nie pre nič za nič sa hovorí „I fell in love“.
A keď to skončí, po všetkej láske ti ostane už iba hnev. Iba ten ti mohol ostať, aby si vydržala tú bolesť. Hnev na to, ako ti klamal, ako ťa sklamal a ako ti nechal zlomené srdce.












