
Už som bola unavená. Naozaj unavená zo všetkého, čo si môžete predstaviť. Ilúzia o niečom, čo vlastne ani nie je. Unavená do takej hĺbky, že som prestala ignorovať všetko. To bola moja rezignácia na náznak seba-ľútosti. Ignorovala som dokonca aj seba a svoje pocity. Náhla nevoľnosť, ktorá príde keď už máte naozaj dosť. Naraz som si vstúpila do svedomia a začala sa hľadať. Hľadala som svoje „ja“, niekde tam vzadu , kde som prekypovala slasťou a nadšením. Aj to, čo robím teraz, aj to čo som robila a aj to čo vlastne chcem. A čo vlastne chcem?
zdroj: unsplash.com
Točila som sa sama v sebe a skúšala nájsť niečo zabudnuté. Popritom som si uvedomila že nato potrebujem seba a svoju hlavu. Nechcelo sa mi s nikým ani len rozprávať. Teatrálne som mykala plecami na každú nezodpovedanú otázku. Takisto k mojej osobe som nevedomky strácala chuť vôbec odpovedať. Odpovedzte si aj sami.. Nebolo by to zavrhnutie každej osoby v mojej blízkosti. Bola to jednoducho sloboda, ktorá vykúkala v každej jednej možnosti , ktorá okolo mňa čo i len prešla. Snažila som sa uspieť, nájsť smer a byť pokojná. Spokojnosť a dobro príde až vtedy, keď začnete mať rady sami seba. Chcela som byť na moment sama, sama vo svojom svete. Sama, sama, sama..
Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní
Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okne















