
No a ten moment nášho stretnutia bol osudný. Áno, konečne po dlhej dobe píšem. Šťastná a zmenená. A možno prosto len šťastná. Pretože zrazu, úplne nečakane, prišiel do môjho života niekto, pri kom som sa cítila krásne. Pri kom som sa správala ako ja. Bez akejkoľvek pretvárky. A on to zniesol, ba čo viac, bol z toho nadšený. On, ten chlapec sa do mňa zaľúbil v chvíľach, kedy by sa väčšina tvárila, že ma radšej nepozná. A ja? Neviem, ako sa to stalo. Nepoznám ani presný moment. No zamilovala som sa. Opäť. Po takom dlhom čase.
Po toľkých slzách a smútku som opäť cítila šťastie.

Ďakujem. Za to, že sa znova smejem. Verím v zázraky. Cítim sa krásne. Milujem. Áno, opäť. Viete koľkokrát som si povedala, že už nikdy nikoho nebudem mať? Že sa znova nezaľúbim? Chlapa v živote nepotrebujem? Haha. Až mi je teraz vtipne.











