Sabotuješ si vlastný vzťah? Tipy, ktoré ti pomôžu naďalej zostať šťastne zadaná

Strach zo záväzkov vo vzťahoch je častejší, než by sa mohlo zdať. Nie je to len osobnostná „fáza“, ale fenomén. Napríklad štúdia publikovaná v Evolutionary Psychological Science ukazuje, že vyššia obava zo záväzkov je spojená s väčšou pravdepodobnosťou, že človek zostane single, a že faktory ako nízka sebaúcta či slabšia kvalita vzťahu zvyšujú tento strach a znižujú šance na udržanie intímneho spojenia.

Z pohľadu psychologičky Mgr. Ingrid Molnárovej z online poradne MOJRA.sk ide o vzorec, ktorý sa dá postupne pochopiť a tieniť, či už s pomocou odborníka, alebo vlastnou prácou na vnútorných reakciách a bezpečnom vzťahovom prostredí.

Strach zo záväzkov dokáže vo vzťahoch narobiť viac škody, než si často priznáme. Navonok môže pôsobiť ako nerozhodnosť, vysoké nároky či „smola na partnerov“, no v skutočnosti ide o hlbší vnútorný konflikt medzi túžbou po blízkosti a obavou zo straty slobody, kontroly alebo seba samej.

Mnohé ženy si až po čase uvedomia, že sa im vo vzťahoch opakuje podobný scenár. Keď sa situácia začne prehlbovať, objaví sa ústup, pochybnosti alebo nutkanie odísť. No a TOTO sú dôvody, prečo tieto inteligentné a silné ženy utekajú pred vzťahmi.

Je možné tento vzorec zmeniť aj bez terapie? A kde je hranica medzi prirodzenou opatrnosťou a strachom, ktorý nám bráni prežívať zdravé vzťahy naplno?

Dá sa strach zo záväzkov prekonať aj bez terapie?

Strach zo záväzkov sa môže postupne zmierniť aj bez terapie. Závisí však od toho, ako hlboko je zakorenený, z akých skúseností vychádza a do akej miery si ho človek dokáže uvedomiť. Nejde o to zatlačiť ho silou vôle alebo sa prinútiť zostať vo vzťahu napriek napätiu. Skôr o schopnosť porozumieť vlastným reakciám a vedome si vytvárať nové, bezpečné skúsenosti. Práve postupné budovanie dôvery dokáže časom oslabiť intenzitu strachu.

zdroj: ChatGPT

„Ak ide o miernejší strach, ktorý vznikol skôr z negatívnych vzťahových skúseností než z hlbokých raných zranení, pomáha vedomá práca so sebou. Dôležité je spomaľovať, všímať si momenty, keď sa objavuje nutkanie ustúpiť a namiesto automatického úniku skúsiť zostať v kontakte o niečo dlhšie. Práve v týchto malých krokoch sa mení vnútorný vzorec,“ hovorí odborníčka.

„Veľký význam má aj schopnosť hovoriť o svojich obavách nahlas. Keď strach zostáva nepomenovaný, riadi správanie z pozadia. Keď je vyslovený, stráca časť svojej moci. Otvorená komunikácia s bezpečným partnerom môže postupne vytvárať korektívnu skúsenosť, že blízkosť nemusí viesť k strate seba,“ pokračuje.