
Pri pálení sviečok, človek rád spomína na rôzne chvíle v živote. Možno stále premýšľa nad tým, prečo sa to muselo stať. A možno už našiel rovnováhu v okolnostiach, ktoré ovplyvnili jeho život.
Ak si mala vo svojom okolí blízku osobu, ktorá náhle opustila tento svet, bolo ťažké zmieriť sa s tým, že ju už nikdy neuvidíš. Poznám to. Trvalo mi dlhý čas, kým som sa s tým zmierila a pochopila, že to už inak nebude.
Ale, vždy spomínam na neho s úsmevom na tvári. Lebo sĺz už bolo za tie roky dosť.
Pre všetkých tých, ktorí už nie sú s nami, zapaľujeme sviečky. Vždy existuje obyčajne neobyčajná sviečka, ktorá horí, zbĺkne.. A zrazu zhasne.
Prečo musí zhasnúť? Ten počiatočný oheň aspoň na nejakú chvíľu dokáže pripomenúť tak veľa spoločných spomienok. No v momente, v ktorom zhasne, sa všetky pekné chvíle vyparia rovnako ako ten slabučký plamienok. Niekam ďaleko do neznáma.















