Ešte teraz si pamätám ten deň, kedy sme sa prvýkrát stretli. Ten osudový deň, ktorý všetko zmenil. Pamätám si každý a jeden detail. Viem, že si mal oblečené čierne džínsy, biele tričko s postavou z tvojho obľúbeného seriálu a na chrbte ten svoj starý sivý batoh, ktorý tak veľmi nechceš vymeniť za nový. Taktiež viem, ako vystrašene si sa zatváril, keď si do mňa omylom narazil zatiaľ, čo si sa ponáhľal na vlak. Viem, že som ostala v šoku. V šoku z toho, že si sa mňa, tú tichú dievčinu s nosom stále v knihách, rozhodol vyrušiť z jej samoty, aj keď len náhodou.
V šoku z toho, že si sa predo mnou zjavil ty. Ty a tvoje veselé hnedé oči. Ty a tvoje strapaté vlasy. Ty a tvoj neodolateľný úsmev, ktorému som, ani neviem ako rýchlo podľahla, a v ktorom sa strácam ešte aj teraz, keď som si na to spomenula. Všetky tieto spomienky, všetky tieto momenty vo mne žijú, akoby to bolo včera.
