Zostaneš už iba ako spomienka na minulý rok. Na rok, ktorý sa vďaka tebe stal tým najlepším v mojom živote. Rok, v ktorom som bola najšťastnejšia, aj keď iba v jeho prvej časti. Po zbytok to boli výčitky, že som ťa nechala ísť. Si len spomienkou na radosť, šťastie a lásku toho roku. Si dôkazom, že to pravé sa dá nájsť.
Ale dá sa to aj stratiť. Aj keď dúfam, že sa to vráti späť a už to nikdy, nikdy, neodíde. Stále ma to neprestalo bolieť a ani trápiť. Stále žiješ v mojom srdci a aj budeš. Milujem ťa moc na to, aby som bola schopná ísť ďalej. A aj keď to bolí tak, že tá bolesť sa nedá slovami ani vyjadriť, pokojne ťa nechám žiť tam, kde si teraz. Už iba preto, že ty pôsobíš, že si tam našiel to, čo si po celý ten čas hľadal a u mňa si to nikdy nemal. A priznám sa, že ľutujem každý moment, pri ktorom som ti nedala najavo, že chcem byť iba tvoja, a že moje srdce patrí iba tebe.
