List môjmu ex, ktorý som sa nikdy neodvážila poslať
Vzťahy
Ahoj.
Týmto navonok neškodným slovíčkom si opäť začal so mnou konverzáciu v Messengeri. Po takom dlhom čase od rozchodu. Akoby si písal nejakému starému priateľovi a nie žene, o ktorej si tvrdil, že ju miluješ nadovšetko na svete. Aj napriek tomu si sa však rozhodol sebecky jej vytrhnúť srdce z hrude a načisto ho spáliť.
Podvedome som však tušila, že nie sme jeden pre druhého stvorení. Sme tak neuveriteľne rozdielni. Máme iné záujmy, nároky či sny. No aj napriek všetkým týmto prekážkam sme sa rozhodli, že to spolu skúsime.
Milovala som ťa a ty mňa tiež. Verne, nezištne, tak bláznivo a hlúpo. So všetkým, čo k tomu patrí. Presne takto sa mi to páčilo. Naša láska bola strelená a taká čistá. Urobila by som pre Teba čokoľvek a takisto aj Ty pre mňa.
Vďaka Tebe som uverila v skutočné šťastie a konečne som si bola istá, že to je ona. Láska. Mala som pocit, že som ju konečne po toľkých sklamaniach z neúspešných vzťahov našla. Vždy si mi vravieval, že si nevieš predstaviť život bezo mňa. To isté som pociťovala aj ja pri Tebe.

No v tom najnevhodnejšom okamihu si sa rozhodol zmeniť svoje rozhodnutie. Povedal si mi, že ma stále miluješ, no potrebuješ čas a viac priestoru pre seba. Aby si sa vedel správne rozhodnúť. Narozprával si mi všetky tie hlúposti, no ja som vedela, že v tom bude iná žena. Ver mi, nikto na svete mi nevedel pomôcť vyrovnať sa s tou bolesťou. Ani moji priatelia, rodina alebo ľudia, ktorí mi radili. Dokonca mi nepomohol ani alkohol či tona sladkostí, ktoré som v tom záchvate úzkosti pojedla.














