Kedysi jej prekážali deti v lietadle: Teraz zažila odsudzovanie na vlastnej koži

Bola slobodná, pracovala v cestovke a spoznávala svet. Na jednom z letov však zažila situáciu, ktorá jej vtedy poriadne prekážala. Dnes sa však na ňu pozerá úplne inak. Naša čitateľka Martina sa s nami podelila o skúsenosť, ktorá jej pripomenula slová jednej mamy spred rokov.

Množstvo rodičov zažilo podobnú situáciu ako Martina a zachytil ich aj výskum Rachael Owens z Durhamskej univerzity. Autorka sa zaoberala tým, ako mladí rodičia vnímajú reakcie svojho okolia.

Účastníci výskumu opisovali, ako ich ľudia vo verejnom priestore sledujú, hodnotia a posudzujú. Spomínali aj situácie vo verejnej doprave, kde mali pocit, že na nich okolie pozerá aj podľa toho, ako sa správajú ich deti.

Plačúce deti jej prekážali

Slobodnej Martine deti pri cestovaní prekážali. A nielen tam. Cielene si vyberala podniky, kam deti väčšinou nechodili. Pitie kávy za sprievodu detského plaču či kriku jej nebolo príjemné. Dnes, keď má sama dve deti, má na všetko iný názor.

zdroj: Pexels/Polina Smelova

Pri návrate z krátkej dovolenky v španielskom Alicante si za ňu v lietadle sadla mama s batoľaťom. Kým čakali na odlet, dieťa búchalo pästičkou po stolíku pripevnenom k zadnej časti Martininej sedačky.

„Do zadnej časti sedačky kopalo dieťa. Nič dramatické, ale vtedy mi to vadilo,“ opísala situáciu. Nakoniec sa preto obrátila na mamu dieťaťa a upozornila ju.

Jej reakcia ju vtedy zaskočila. „Viditeľne ju to nahnevalo a povedala mi, že veď je to len malé dieťa,“ uviedla Martina. Mamička jej tiež povedala, aby počkala, kým bude mať vlastné dieťa. Potom vraj uvidí. 

Spätne si svoj postoj vyčíta. „Áno, dnes sa už hanbím, že som ju žiadala dieťa ukľudniť,“ dodáva. Až neskôr totiž pochopila, čo jej vtedy chcela druhá žena povedať. „Mala pravdu,“ konštatovala Martina.

Ak chceš tipy, kam cestovať s deťmi v Európe, klikni SEM.

Dnes je sama mamou

Postupne sa totiž sama ocitla na druhej strane. Má dve deti a cestuje s nimi pomerne často a sama. Začiatkom roka sa s nimi vybrala na krátky, približne hodinový let z Viedne do Berlína, kde mali navštíviť známych.

„S deťmi cestujem často a len tak nás niečo neprekvapí. Mávame po ruke nejakú hru a knihu na zabavenie,“ opísala. Jej starší syn je podľa nej už dosť veľký na to, aby cestovanie zvládal bez väčších problémov. Pri mladšom, ktorý mal vtedy dva roky, je to však iné.

„V lietadle má pravidelne problém s pripútaním pri vzlete a prílete. To úplne odmieta. Vždy sa mi však podarí ho zabaviť a takpovediac prekabátiť. Naše lety bývajú krátke a väčšinou to zvládame,“ vysvetlila. Ak ťa zaujíma, ako môžeš upokojiť dieťa, pozri si TÚTO metódu.

Tentoraz sa však cesta skomplikovala ešte pred odletom. Bratislavu aj okolie zasiahla silná snehová kalamita a Martina sa začala obávať, čo s ich letom bude. „Otvorila som si stránku letiska vo Viedni. Zrušené lety,“ zaspomínala si.

Ich let však napokon iba presunuli na neskôr. Tak sa spolu s deťmi vybrali na letisko do Schwechatu. Tam však čakalo ďalšie prekvapenie. Letisko bolo plné ľudí a situácia sa postupne zhoršovala. „Aj keď letisko lety obnovilo, vyzeralo to tak, že len na internete. Neodlietalo nič a ľudia sa začali kopiť,“ opísala.

Desať hodín uväznení v letiskovej hale

Po príchode do haly podľa nej nebolo takmer kde sedieť. „Žiadne voľné miesto. Ani na sedačkách, ale ani v predražených letiskových podnikoch,“ spomína. Problém bol aj s jedlom a vodou. „Nebolo si čo kúpiť jesť, lebo všetko bolo vypredané,“ dodala.

Na letisko prišli na poludnie a čas odletu sa stále posúval. Mladšiemu synovi, ktorý začal byť čoraz nervóznejší, sa napokon podarilo zaspať priamo na vetrovkách na zemi.

Medzitým sa však hala zapĺňala ďalšími ľuďmi. „Letisko sa naďalej plnilo. Objavovali sa aj ľudia, ktorí kričali od vyčerpania na personál. Všade boli odpadky a špina. Upratovači nestíhali,“ opísala atmosféru.

Vycestovať sa im napokon podarilo až okolo desiatej večer. To už ľutovala, že sa vôbec niekam v tento deň vybrali.

zdroj: Unsplash/wang binghua

Potom prišla reakcia spolucestujúcich

Po celom dni sa však náročná cesta ešte neskončila. Mladší syn bol unavený a po nastúpení do lietadla začal protestovať proti pripútaniu. „Môj syn sa samozrejme nechcel pripútať a začal kopať do sedačky pred nami,“ opísala. „Reval … To už sa ľudia obzerali,“ zdôverila sa.

Na podobné pohľady by si podľa vlastných slov dokázala zvyknúť. Tentoraz však prišlo niečo, čo nečakala. Trojica mladých spolucestujúcich zo sedačky pred nimi jej začala robiť hlasné výčitky.

Martina ich nemčine nerozumela. Z ich gestikulácie a tónov ale bolo jasné, že im vadí plač jej syna. „Nakoniec sa postavili a presadili sa. Ukazovali pritom prstom na nás. Svoju nespokojnosť dávali najavo dosť nahlas,“ dodala.

Situáciu si všimla aj letuška. „Prišla za mnou dokonca letuška a opýtala sa ma, čo sa deje s mojím synom,“ povedala Martina. Jej otázka ju v tej chvíli podráždila. „To už som jej odvrkla, že môj syn čakal desať hodín na letisku, že je jednoducho unavený,“ vysvetlila.

A práve vtedy sa jej vybavila dávna skúsenosť z lietadla z Alicante.

Spomenula si na mamu z lietadla

Martina sama pocítila nepriateľstvo, ktoré opísal aj výskum Rachel Owens. Rodičia môžu vnímať reakcie okolia ako neustály tlak. Účastníci vo výskume hovorili o pohľadoch cudzích ľudí, pocite odsudzovania či o nepriateľskom prostredí na verejnosti. Aj Martina mala pocit, že musí syna kontrolovať a nejde jej to.

Z lietadla odchádzala nahnevaná. Najskôr musela čakať desať hodín v nedôstojných podmienkach na letisku. Zároveň bola roztrasená z poslednej reakcie spolucestujúcich. „Priznám sa, po celom dni čakania som z postupu tých spolucestujúcich mala slzy na krajíčku,“ povedala.

Vtedy si spomenula na let z Alicante spred rokov. „Spomenula som si aj na mamu, ktorej som niekedy ja robila podobné výčitky a to jej dieťa ani zďaleka nevystrájalo tak, ako to moje,“ pripustila.

Po rokoch tak pochopila vetu, ktorú vtedy nechcela počuť. „V duchu som sa tej mame ospravedlnila,“ uzavrela Martina.

Zdroj: Výskum It’s the way they look at you, čitateľka Martina exkluzívne pre Odzadu.sk